Slovenská akadémia vied - SAV

zápor. Okrem genitívu sa pritom zápor spravidla stupňuje aj zvukovým dôrazom,
záporovým prívlastkom, zdôrazňovaeími časticami, deminutívnosťou
podstatného mena s použitím sg. miesto pi. V takýchto podmienkach sa genitív
používa bez ohľadu na slovesnú intenciu a stojí ako nezávislý pád vo funkcii
nominativu alebo akuzativu.
Záporový genitív vo funkcii predmetového akuzativu
Neuverili mi ani slova, (TATARKA) — Jediného zrnka nedali, (TAJOVSKý) — Ani toho
sna nedožičí, (KUKUčíN) — A biča si z ruky nedám, (TAJOVSKý)
Bez zdôraznenia býva záporový genitív spravidla len ako obsahový objekt:
A možno ony ani nečakajú chvály, (BBNDOVá) — On iste toho konca nečakal. (HVIEZDO­
SLAV) — Starý nebude ľutovať vena. (JILEMNICKý) — Východiska som nenachádzal.
(CHROBáK)
Neobsahový objekt sa v takomto prípade pociťuje ako zastaraný a žije iba
vo frazeologických spojeniach:
Ondráš nebude robiť mlynčeka, (KUKUčíN) — Vidíte, vysokých koni nemôžem držať.
(KUKUčíN) — Kmotra si netrúfala hlavy lámať nad tým. (KUKUčíN) — Vrana vrane
oka nevykole, (PRíSLOVIE)
Záporový genitív popiera predmet vôbec, všeobecne. Keď sa popiera určitý,
vyhranený predmet, býva akuzativ: nemám ženy (vôbec, nijakej) •— nemám
ženu doma (svoju).
Ach, vy už nemáte detí? (TLAč) — Nevideli ste tam moju dcéru?
Akuzativ býva najmä vtedy, keď je predmet vyhranený protikladom proti
inému predmetu: Dnes nepodávame mäso. Ďalej v rozkazovacej vete a v otázke:
Otecko, neprivolávajte nešťastie do domu! (JILEMNICKý) — Nevideli ste tam
nejaké stopy? (úzus)
Akuzativ býva napokon i v spojení s doplnkom: Izbu nenechal otvorenú.
Pri dôraze však býva aj tu genitív: Stôp som nevidel nijakých.
Pri situačne určitých predmetoch sa genitív cíti ako zvláštny, zastaraný:
Divil sa, tým viac, bo ani matky nevidel. (HVIEZDOSLAV) — Nikdy ty viac Hrubých
Hôr neuvidíš, (TAJOVSKý) — Priezviska mu nepoviem, (KUKUčíN) — Pán Aduš nemal
známeho klobúka na hlave, (KUKUčíN)
Záporový genitív ve funkcii podmetového nominativu
Býva pri slovesách výskytu a pohybu:
Niet nikde jednej hviezdy, plamienka, zaplanutia božieho pablesku. (HVTEZDOSLAV) —
Ved skoro želiara ni et už na ňom! (MARTáKOVá) — Otca už na svete nebolo, (KUKUčíN) —
Neostalo znaku po nedovolenej robote, (ITOULI) — Neprejde dňa, aby sa tu neukázal,
(úzus) — Nedôj de sem ani hláska, (MARTáKOVá) — Ani živej duše nešlo so mnou.
(KUKUčíN) — Teraz sa hláska neozvalo, (FIGULI)
Vinfinitívnej polovetnej konštrukcii: Ja som sa mal dobre, nebyť
(TAJOVSKÝ)
174
vojny.