Slovenská akadémia vied - SAV

Významy osobných přivlastňovacích
zámen
• 1. Základný přivlastňovací význam osobných přivlastňovacích zámen
zahŕňa vlastnícky a zamestnanecký vzťah, vzťah k tomu, čo človeku (príp.
i zvieraťu, i veci) prislúcha (orgán, schopnosť, vlastnosť ...), príbuzenský
a vôbec blízky spoločenský vzťah.
Zámeno môj takto privlastňuje prvej osobe a znamená: patriaci mne. Podobne
tvoj privlastňuje druhej osobe, jeho tretej osobe mužského a stredného
rodu, jej tretej osobe ženského rodu, náš prvej osobe pi., váš druhej osobe pi.,
ich tretej osobe pi., a to i v platnosti prívlastku, i v platnosti menného prísudku.
Musíte sama uznať, milostivá slečna, že môj dom je môj, a nie cudzí a do mojich
izieb tiež moje náradie patrí, (TIMRAVA) — Moja pani píše do českých časopisov národopisné
články, (ZúBEK) — Škoda teba, Dovčík, škoda tvojho mena. (šTíTNICKý) — Ach,
fialka, chytiť tvoju farbu a zabudnúť na všetko, (MINáč) — Štefan Reptiš, tvoj brat,
môj kamarát, sa nevráti, (TATARKA) — Ale tu tvoj muž ani nebrojil, a predsa ho prepustili
z bane. (F. KRáľ) — Povedz tvojim ľudom, aby sa sušili, kde zmokli, (KALINčIAK) —
Ked chce Krokavec prehnať nejakú tú podporu na našu školu, nášho umelca, náš spolok,
Koreň tak ľahko neprikývne. (JESENSKý) — Neverím, že by tu mal vinu Benedetto, ved
je náš človek, (žáRY) — Zo šiestich koni jeho dva boli najbystrejšie, najkrajšie, (TAJOV­
SKý) — Tupý nástroj zadrapuje sa do jeho vlasov a bolestne ho kváče. (ALEXY) — Ked
bol hotový, šli sme aj s jeho ženou pozrieť robotu, (TAJOVSKý) — Pod jej príčinlivou
rukou sa nič nestratilo, (KUKUčíN)
Privlastňovacie zámená druhej a tretej o^oby plurálu tvorili a dodnes v oficiálnom
a diplomatickom styku tvoria súčasť panovníckych, šľachtických
a diplomatických titulov: vaša (jeho, jej, ich) milosť, vaša jasnosť, vaša excelencia,
vaša urodzenosť ... Dodáva prejavu archaický alebo slávnostný ráz.
Nie, Vaša Osvietenosi, tento raz nesiem celú, celučičkú tretinu, (HORáK) — Nože, ieh
milosť, toho vínka, ani ste si dobre nechlipli. (ŽÁRY) — Okrem toho sám biskup Moyzes
mal oddať pod vlastným menom prípis na osobu jeho veličenstva, (VAJANSKý) — Včera
prišla na pozvanie prezidenta republiky do Prahy a na štátnu návštevu hlava štátu
Kambodže, Jeho kráľovská výsosť princ Norodom Sihanuk s manželkou a dcérou, Jej
kráľovskou výsosťou princeznou Sorys Roeungsy. (TLAč)
V súčasnom diplomatickom styku sa tieto zámená píšu s veľkým písmenom.
2. Osobné privlastňovacie zámená vyjadrujú vzťah subjektu k deju alebo
vzťah pôvodcu k jeho výtvoru.
Potom hodila rukou, akoby si nežiadala moju odpoved, môj pohyb, môj záujem,
moju existenciu ... (ZELINOVá) — Nebudem proti tvojmu návrhu, (JESENSKý) — Príde
čas, ked naše mlčanie v hrobe bude mocnejšie ako naše reči! (ZúBEK) — Vaša odpoveď
ma neuspokojuje, (JESENSKý) — Tichá zádumčivosť veje z jeho veršov, (VLčEK) — Tieto
slová boh ozvenou jej myšlienok, (KRNO) — Všetko sme spravili podľa ieh návrhu, (TLAč)
Q. Vzťah objektu k deju vyjadrujú privlastňovacie zámená zriedkavejšie.
Najzreteľnejšie ho vidieť v postavení pri slovesných podstatných menách.
245