Slovenská akadémia vied - SAV

Tieto podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov prídavných mien.
Podľa vzoru pekný sa skloňujú podstatné mená na -ý, -á, -é, ktorých kmeň sa
končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku; napr.: triedny, chyžná, hradská,
desiata, Vysoká, Zélienková, poistné. Ich skloňovanie pozri na ptr. 222—225*
Podľa vzoru cudzí sa skloňujú podstatné mená na -í, -ia, -ie, ktorých kmeň sa
končí na mäkkú spoluhlásku; napr.: vedúci, budúci, starejší, pracujúci, domáca,
Revúca, Rýdzi, Lepší, Starší. Ich skloňovanie pozri na str. 22ő—227.
Podľa vzoru pekný alebo cudzí sa skloňujú aj slovanské vlastné mená,
ktoré v príslušnom slovanskom jazyku majú prípony prídavných mien;
napr.: Dostojevskij — Dostojevského, Trubeckoj — Trubeckého, Rozwadowski —
Rozwadowského, Rački — Račkého, Vážný — Vážneho, Groznyj — (z) Grozného,
Krasnólesnyj, Krivoj Rog — (z) Krivého Rogu, Cimľanskaja — (z) Cimľanskej,
Novaja Zemľa — (z) Novej Žemle, Kastornoje, Iževskoje, Desnickaja
— Desnickej, Golubničij — Golubničieho, Hoření — Hořenieho, Hořejší —
Hořejšieho, Dolejší — Dolejšieho, Golubničaja — Golubničej a pod.
Podstatné mená tvaru přivlastňovacích prídavných mien, ako Ovčie, Medvedie,
Zaječí, sa skloňujú ako miestne názvy podľa vzoru vysvedčenie (p. str.
119—120).
Význam a využitie tvarov podstatných mien
Rodové tvary podstatných mien
Pri kategórii rodu nehovoríme o jej významovej stránke, ale skôr o jej
funkcii. Rodové tvary podstatných mien ukazujú ich rodovú zaradenosť
a tým určujú, aký gramatický tvar má mať príslušné prídavné meno, adjektívne
zámeno, číslovka alebo sloveso: výročná schôdzka, rozmanitých vecí, nejakým
ženám, v dvadsiatom roku, mlčanie sa rozhostilo.
Významovým základom jednotlivých rodových skupín sú názvy osôb —
čiastočne aj zvierat — podľa ich prirodzeného rodu (pohlavia), čo dalo týmto
skupinám aj meno: názvy mužských osôb sú v mužskom rode, názvy ženských
osôb v ženskom rode a názvy mláďat v strednom rode. Pomenovania väčšiny
zvierat a pomenovania vecí sa včleňujú do rodových skupín bez akejkoľvek
významovej motivácie ako výsledok historických daností.
Proti gramatickému rodu, ktorý sa vzťahuje na všetky podstatné mená,
týka sa prirodzený rod len životných podstatných mien a má významovú
platnosť. Vyjadruje rozdiely v pohlaví živých bytostí.
128