Slovenská akadémia vied - SAV

druhú osobu čiže tú, ktorej sa hovorí (= prijímateľa). Zámeno my jednak
označuje zahrnuj úco prvú osobu a inú osobu alebo niekoľko iných osôb
(ja + ty, ja -f- on, ja + ty -j- on ...), jednak kolektívneho podávateľa (ja +
+ ja -f- ja ...). Zámeno vy jednak zahŕňa druhú osobu a inú osobu alebo
niekoľko iných osôb (ty + on, ty + on -f ona ...), jednak označuje kolektívneho
prijímateľa (ty + ty + ty ...). Pri vykání však označuje individuálneho
prijímateľa.
Zámenami ja, ty, my, vy sa spravidla označujú len osoby. Zvieratá a veci sa
na dialógu môžu priamo zúčastňovať len pri personifikácii (zosobnení).
Zámená ja, ty, my, vy nezastupujú, nenahrádzajú podstatné mená, lebo
v dialógu sú základným označením zúčastnených osôb.
„Ja som to ..." ohlásilo sa zvonku netrpezlivo, ani nečakajúc otázku. — „Jal I ja
som ja! čo ja viem, kto je to?" durdila sa babka, (PODJAVOBINSKá)
Osobné zámená ja, ty, my, vy nevyjadrujú gramatický rod svojím tvarom,
ale iba druhotne, syntakticky — zhodou prísudku, prívlastku, doplnku;
napr.: ty drahý/ty drahá, ty si prišiel prvý/ty si prišla prvá. Rod prívlastku,
prísudku a doplnku závisí od prirodzeného rodu zúčastnených osôb. So stredným
rodom sa tu stretáme častejšie pri druhej osobe, výnimočne, pri personifikácii
aj v prvej osobe (napr. zosobnené slnce hovorí o sebe v strednom rode):
„Prečo ty, Slnce, nehřeješ a nssvietiš v noci ako vo dne?" — „Keby ja hrialo a svietilo
v noci ako vo dne, musela by zem vyhorieť." (DOBšINSKý, POVESTI)
Zámená 3. osoby ukazujú na osoby i na veci, ktoré sa nezúčastňujú na dialógu.
Zámená tretej osoby svojimi tvarmi vyjadrujú gramatický rod (on, ona,
ono) i gramatické číslo (on — oni; ona, ono — ony), v mužskom rode i životnosť
(oni, na nich — životné osoby; ony, na ne — neživotné a zvieracie). Majú
širší význam ako zámená prvej a druhej osoby. Označujú nielen osoby, ale aj
zvieratá a veci. Svojím významom tvoria prechod k ukazovacím zámenám;
podobajú sa im aj pádovými príponami (jeho, jemu — toho, tomu; jej — tej).
Osobné zámená 1. a 2. osoby
1. Zámenom ja označuje podávateľ sám seba:
Ja sa volám Ondrej, (CHROBáK) — „No vieš, kde je môj Martin?" pýtal sa ma, ked
zvedel, že som to Ja. (KUKUčíN)
Plné meno si podávateľ uvádza zriedka, iba popri zámene na zvýraznenie,
ak nestačí situácia na zreteľné dorozumenie.
Ja som to, ja, Maroš, a ma nepoznáte? (RáZUS) — Mne, Jankechovi,
stúpať na prsty, (MINáč)
darmo ohoeš
Ináč sa osobné zámeno dopĺňa konkrétnym pomenovaním osoby v administratívno-právnych
písomnostiach a formulách, kde sa vyžaduje presnosť
a jednoznačnosť údajov.
237