Slovenská akadémia vied - SAV

Však do borby na život a na smrť čím skorej, ó", do borby, do borby! (HVIEZDOSLAV) —
Tá noc, čo dnes je, stará je, 6, stará ... hrozná je, 6", hrozná, (LUKáč) — 6 noci, ktoré
nechcete dožičiť deťom spánku! Preklínam vás! Preklínam! (JAšíK)
Schopnosť vyjadriť širokú škálu citov má väčšina citových citosloviec.
Napríklad citoslovce eh (ech) môže byť vyjadrením nezáujmu [Ech, čo ma
tam po Turkovi, (JEGE)], odmietavého postoja [Ech, daj pokoj! (HVIEZDOSLAV)], rozhorčenia
alebo roztrpčenosti [Spravodlivosť, ech, skúsil som ja tú spravodlivosť!
(MINáč)—Ech, moc temných miest, medzerí,kraľu, v tvojej zprávě, moc. (HVIEZDOSLAV)
— Skoro mi skočila do tvári. Ech, prebitá maškara! (ONDBEJOV)], rozhodnutia, odhodlania
[„Eh čo,.. vojdem" pomyslel si napokon, (UBBAN)]; ľútosti, bolesti: [Eh, strýko,
o tom ťažko hovoriť, (JILEMNICKý)], radosti [Ej, vodička, ech, či si dobrá, teplučká!
(TAJOVSKý)]
Podobná situácia je aj pri mnohých ďalších citových citoslovciach, ako sú
napr. ej, hej, jaj, juj, ó, oh, och, oj a iné.
Pravda, významovú neohraničenosť citosloviec neslobodno preceňovať. Keby
totiž každé citoslovce mohlo vyjadriť a prakticky aj vyjadrovalo neohraničené
spektrum citov, bolo by ťažko pochopiť, prečo je v jazyku taký veľký počet
citových citosloviec.
Medzi citovými citoslovcami sú aj také, ktoré majú za sebou úzke citové
spektrum, a niektoré z nich zodpovedajú iba jednej citovej kvalite. Ide často
o menej frekventované citoslovcia.
Napríklad citoslovce au vyjadruje skoro výlučne pocit fyzickej bolesti [Au,
otče Abraháme, moje hnáty! (HVIEZDOSLAV)], citoslovce br (brr, bff) vyjadruje
skoro výlučne pocit odporu alebo chladu [„Brr!" striasol som sa. „Ved je to
otrava!" (KUKUčíN)], citoslovce fuj pocit hnusu, odporu [Ani, reku, dívať na takú
dievku. Jednému sa sľúbi, a s druhým výstava — fuj! (KUKUčíN)], citoslovce hl
pocit Údivu, prekvapenia [Hja, nevidíš, že má novú halienu. Hí — aj klobúk nový!
(KUKUčíN)].
Do skupiny oitových citosloviec sa zaraďujú aj také, ktoré majú osobitnú
problematiku.
1. Patria sem citoslovoia, ktorých zapísaná podoba sa nezhoduje so zvukovou.
Nemožno síce povedať, že ich zvuková podoba nie je výrazom istého citu
a že nie je zvyčajná, ale možno pochybovať o tom, či ide o zvukovú podobu
v zmysle jazykovej hodnoty. Dôležité je, že v týchto prípadoch nejde o artikulované
zvuky. Písmom sa tu zachytáva, kopíruje mimojazyková skutočnosť.
Niektoré z takýchto citosloviec majú veľkú frekvenciu.
Citoslovcia haha, hahaha, hehe, hehehe, hihihi (hi-hi-hi), chichichi, chi-chi-chí,
huku, chacha, ckachacha ap. by bolo možno zaradiť medzi citové citoslovcia
na základe toho, že sú výrazom pocitu veselosti. Avšak ioh písaná podoba zodpovedá
skôr postupu, ktorý sa uplatňuje pri zvukomalebných citoslovciach.
812