15.03.2014 Views

Slovenská akadémia vied - SAV

Slovenská akadémia vied - SAV

Slovenská akadémia vied - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Čertovský chlap, čertovský chlap! (KUKUčíN) — Rany božie! — vykríkla Jozefa.<br />

(TATABKA) — Hanba!<br />

Kvalifikácia sa môže adresovať priamo prijímateľovi prejavu:<br />

Hach, spustlec, zvrhlee! (HVIEZDOSLAV) — Skuhroš! lakomec! (KUKUčíN)<br />

Pomenovanie osoby adresované jej samej má funkciu oslovenia. Jeho zmysel<br />

spočíva v upozornení, že sa na danú osobu s niečím obraciame. Funkcia oslovenia<br />

nie je v spisovnej slovenčine vyjadrená morfologicky. Je to jeden<br />

z parciálnych významov nominativu, ktorý sa realizuje len vo výpovedi.<br />

Gramatický tvar, ktorý vystupuje v tejto funkcii, je mimo výpovede takým<br />

istým pomenovaním osoby ako nominativ v iných prípadoch (v základe jednočlennej<br />

vety a v podmete dvojčlennej vety). Oslovovaciu funkciu mu dodáva<br />

okolnosť, že pri použití vo výpovedi je osoba pomenovaná daným podstatným<br />

menom totožná s prijímateľom prejavu. K tomu potom pristupuje osobitná<br />

intonácia.<br />

Pri niektorých mužských podstatných menách vzoru chlap sa v platnosti<br />

príznakového oslovenia používajú popri základnom tvare i osobitné tvary na<br />

-u a -e. Sú to pôvodné tvary starého vokatívu, ktoré sa dnes pridružujú k oslovovaciemu<br />

nominativu. Tieto tvary majú štylistické obmedzenie.<br />

Oslovenie v podobe jednočlennej vety je zriedkavejšie. Vyskytuje sa ako<br />

nadnesené alebo bežné oslovenie v prejave, v liste, ako upozornenie, volanie,<br />

výstraha. Sekundárne ním možno vyjadriť rozličné city alebo i hodnotenie:<br />

Váženi prítomní! — Drahí rodičia! — Milý Dano! — Zuzka! Nože sa pohni! (úzus) —<br />

Ohlás sa nám! MagduŠa! (šVANTNEB) — Prvá čata! — Daj pozor! Jurko! (úzus) — Ach,<br />

Silvester, Silvester! (HEčKO) — Miláčik môj!<br />

Vložkový nominativ<br />

Patria sem prípady, keď si nominativ vo vete čiastočne zachováva komunikačnú<br />

platnosť, ale je pritom doplnením obsahu výpovede. Býva podľa významu<br />

a komunikačného cieľa hodnotiacou, modálnou, vysvetľovacou a opisnou<br />

vložkou a ďalej i vloženým oslovením.<br />

Hodnotiaca vložka:<br />

Mäsiari, lotri, dávajú mäso na posmech, (KUKUčíN) — Rudko ich [čerešne] neobral,<br />

neodvážil sa tak vysoko, babrák, (ONDEEJOV)<br />

Hodnotenie adresované prijímateľovi prejavu:<br />

Blázni, dlho sa smiať nebudete! (HEčKO)<br />

S prechodom v tesnú väzbu v platnosti podmetu i doplnku:<br />

No ked ich poukladá, úbohá žena nevie, čo si počať, (KUKUčíN) — Po roku počal ale<br />

Tichý vážne polihovať, chorieť. Aj tak slabý chlap prepracoval sa. (TAJOVSKý) — Pomôžte<br />

tatovi, nech sa chudák nemorí ... (HVIEZDOSLAV) — Najhoršie bolo preň, ked mu penziou<br />

vyhrážali. Že kde sa obráti ešte mladý chlap? (TAJOVSKý)<br />

154

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!