Slovenská akadémia vied - SAV

5. na označenie súhrnného počtu najmä osôb v rodine, v kolektívoch, ktoré
vystupujú ako uzavretá skupina; zriedkavejšie aj na vyjadrenie číselného
súhrnu vecí vôbec:
Pozri lepšie do veci: vás je v dome aj tak len troje, (GABAJ) — Štvoro ľudí stálo chvíľu
pri stole s očami síce vlhkými, ale žialu v nich nemali, (HEčKO) — No mala pliagu Jaseňová,
ktorá vyvracala i bohaté domy a chudobu trýznila bez prestania: štvoro krčiem,.
(KRčMERY) — Radšej by som bol zdržal pätoro zaúch. (CHROBáK) — Podošvy na [korbe]
železné, boky politura - osmoro do nej vojde, (KUKUčíN) — Po celé mesiace skrýval sa
a utekal cez hory, doly a devätoro riek. (JILEMNICKý) — Vlani sa jej dvanástoro vajec
zastudilo; samý záväzok! (KUKUčíN) — Počul som len za sebou dunivý pád a dvoje či troje
zachrčaní. (CHROBáK) — Prietrž mračna vyhryzla dieru do sveta: hlbokú ako studňa, širokú
ako pätoro psích zabrechaní. (HEčKO)
6. pri rozčlenení (rozštiepení) celku alebo kolektívu na istý počet menších
celkov:
Tento dvor rozdelím na dvoje, (KUKUčíN) — Musím pracovať, keď budeme na dvoje
žiť. (TAJOVSKý) — Spadlo z klina oje, zlomilo sa v dvoje, (PORBK.) — Jeho gazdovstvo je
vlastne malý majer i hospodársky rozdelený na troje: na dorábanie vína, na pestovanie
zbožia a na dochovávanie dobytka, (HEčKO) — Z hunky v osmoro visí remenec, naň si
zavesí baltu mládenec, (SLáDKOVIč)
7. v ustálených výrazoch devätoro remesiel, desatoro prikázaní/desatoro
(subst.), pätoro prikázanl/pätoro (subst.);
8. skupinové číslovky štvoro a pätoro sú v zastaranom frazeologickom spojení
štvoro na pätoro, ktoré malo význam dnešného dve na tri:
Pomlátil štvoro na pätoro o svojom povýšení, (HUBBAN)
Neurčité skupinové číslovky
Ako neurčitá skupinová číslovka je v spisovnej slovenčine známa len číslovka
viacero, utvorená od neurčitej základnej číslovky viac príponou -ero. Je synonymná
s neurčitou základnou číslovkou viac/viacej. Keď určuje osobné podstatné
mená mužského rodu, zvyčajne má kongruentnú podobu. — Číslovka
viacerí má význam neurčitej základnej číslovky.
Mnohí Trenčania sa zlostili z tohto pohanenia, viacerí však škodoradostne sa usmievali.
(BRANECKý)
Násobné číslovky
Násobné číslovky označujú, koľko ráz sa vyskytuje, opakuje istý dej alebo
jav pomenovaný slovesom, zriedkavejšie aj podstatným menom (zväčša
deverbatívnym) a koľko ráz sa stupňuje vlastnosť vyjadrená prídavným menom
alebo příslovkou. Podľa toho, pri ktorých z týchto slovných druhov stoja,
majú násobné číslovky povahu nesklonného číslovkového výrazu: päť ráz/päťkrát
žiadať, tri razy/trikrát krajší, desat ráz/desaťkrát lepšie; podobu příslovky:
22 Morfológia 337