Slovenská akadémia vied - SAV

-ia, -ie; přispěvši, -ia, -ie; odpracovavší, -ia, -ie; přicestovavší, -ia, -ie: přenocovavší,
-ia, -ie; prehovorivší, -ia, -ie; skočivší, -ia, -ie; oženivší sa, -ia, -ie; rozhořevši
sa, -ia, -ie; přeletěvší, -ia, -ie; zakričavší, -ia, -ie; zjačavší, -ia, -ie;
dozvěděvší sa, -ia, -ie; nastavší, -ia, -ie; přestávší, -ia. -ie; postácéí. -ia, -ie;
dostávší, -ia, -ie ...
Koncová slabika slovesného kmeňa obsahuje v tomto tvare krátku samohlásku; iba
slovesa, ktorých infinitívny kmeň sa končí na dvojhlásku ia, poneehávajťi si dlhú slabiku:
usmiavší sa, zaviavší, popriavšl, okriavší, zalianší, zaMiavší. ohriavší, udiavší sa. Sloveso
vziať má však tvar vzavší, lebo patrí do vzoru brat. V uvedených tvaroch sa však pádové
prípony príčastia noskracujú, takže tieto tvary tvoria výnimku z rytmického krátenia.
Podobne je to aj v tvaroch přestávši, postávší, )iabávší sa . . ., kde sa dlhá jednoduchá
kmenová samohláska neskracuje.
V ostatných prípadoch jo rozdiel v kvantite: zmiznut — zmiznuvši, pominut — pominuvši,
porozumieť — porozumevší, natriel — natrevší, zvediet —• zvěděvší .. .
Činné príčastie minulé sa tvorí len od tých dokonavých slovies, ktorých
infinitívny kmeň sa končí na samohlásku alebo na dvojhlásku. To znamená, žo
pravidelné slovesá vzoru niesť nemajú činné príčastie minulé. V staršom spisovnom
úze sa sporadicky používali aj príčastia utvorené příponou -ší (-šia,
-šie) od slovies vzoru niesť, napr.: vynesší, -ia, -ie, převezší, -ia, -ie, odvedší,
-ia, -ie; podobne aj príčastia od předponových derivátov nepravidelných
slovies jesť a ísť; napr.: pojedši, -ia, -ie, vyšedší, -ia, -ie, našedší, -ia, -ie.
V dnešnej spisovnej norme sú činné príčastia minulé len od dokonavých
slovies. Ale v staršom spisovnom úze vyskytovali sa aj činné príčastia minulé
nedokonavých slovies. Boli to tvary ako byvší, -ia, -ie; sedevši, -ia, -ie; šumevší.
-ia, -ie: chodivší, -ia, -ie; pôsobivší, -ia, -ie; panovavší, -ia, -ie; milovavší, -ia, -ie;
živší, -ia, -ie; písavší, -ia, -ie; bývavší, -ia, -ie; mavší. -ia, -ie; trvavší. -ia, -ie ..
Tieto tvary zriedka používali ešte aj realisti, najmä Timrava a Jégé.
činné príčastie minulé sa svojím tvorením vymyká zo systému slovenských rilovewných
tvarov. Je to knižný prvok v sústave slovesných tvarov, ktorý bol prevzatý y. ruštiny
prostredníctvom spisovnej češtiny. No je to funkčne potrebný tvar, lobo sa ním paralelno
s činným príčastím prítomným typu volajáci, -a, -e vyjadruje dynamický príznak veci
bez aktualizácie, a to dej, ktorý sa uskutočnil pred priebehom základného deja vety.
Činným príčastím minulým sa teda vyjadruje nesúčaanosť deja so základným dejom vety
čiže istý stupeň relatívneho času.
Tvarová neústrojnosť tvaru činného príčastia minulého v systéme slovenských slovesných
tvarov sa ukáže najlepšie v schéme:
prechodník
činné príčastie
trpné príčastie
nedokon.
sloveso
hovoriac
hovoriaci, -a, -e
Iwvorený, -á, -é
dokon.
sloveso
dohovoriac
dohovorivší, -ia, -ie
doliooorený, -á, -é
494