Slovenská akadémia vied - SAV

Už chýbal len Vraniakov pastier Tomáš, (TATARKA) — Materiál mám už hotový:
tamto pod stranou je zem hlinafika — z nej dám napáliť tehál, (KUKUčíN) — Mikleš-
-boženík zháňa proti vám svedkov, (TATARKA) — Barnássy, sirotský prézes, ide do
penzie, (JéGé)
V niektorých prípadoch určovací vzťah medzi obidvoma podstatnými menami
kolíše alebo je neutralizovaný:
A tá koťuha, ten Marek mi musí vyložiť, čo treba, (KABVAš) — A čo žena, Anča?
(TAJOVSKý)
Vo voľnom postavení pri prísudku má nominativ funkciu doplnku:
Chlap je to dobrák.
Z nominativu prešla konštrukcia so zhodným substantívnym
a doplnkom i do ostatných pádov:
prívlastkom
To je už náš údel taký, nás žien vydatých, (KUKUčíN) — Musel som sa ponáhľať oproti
našim valachom, Ondrejovi a Mišovi, ako bača prikázal, (KBNO) — Dostala dobráka chlapa,
ale chudáka, ako i ona, hoc bola dievka, že jej páru hľadať, (RáZUS) — Justín býval so
sestrou Betou, vdovicou. (TATABKA)
Obsahovú platnosť má i tzv. pomenovací nominativ. Vyjadruje sa ním vo
vete meno osoby alebo veci pomenovanej nadradeným slovom. Východisková
je jeho doplnková a prísudková funkcia:
Dievčatko sa volá Marienka. — Volám sa Karol. — Týmto zlúčeninám hovoríme koacerváty.
(TLAč) — V tichej samote, zvanej Zbojnícky Tanec, skrýva sa biely dom. (ONDRE­
JOV) — Som Bučko.
Častejšie sa používa ako nezhodný prívlastok:
Novonarodenému dal každodenné sedliacke meno, Ondrej, (KUKUčíN) — Najpozoruhodnejšia
je novela Otroci, (A. MATUšKA) — Okros Michalovce splnil plán výkupu na
termín, (TLAč) — Zásielku možno vyzdvihnúť na poštovom úrade Košice 2 od 8. do
18. hodiny.
Analogicky podľa týchto konštrukcií používa sa ako pomenovací nominativ
aj všeobecné podstatné meno: technická zliatina železo—uhlík, protiklad
muž — žena, izba číslo 12, výroba na podklade želatína — škrob — cukor.
Pri domáciach vlastných menách prešiel pomenovací nominativ v zhodný
prívlastok: učiteľ Kozej, kapitán Labuda; takisto v iných pádoch: husiara
Jána, královi Vladislavovi, s lekárom Vozárikom, na zámku Likave, po rieke
Dunaji, do mesta Zvolena. Pri spojení osobného mena s priezviskom a titulu
s menom je určovací vzťah kolísavý alebo i neutralizovaný: Jozef Srnka,
profesor Baran, súdruh Bodnár, pani Hedviga, don Juan.
K obsahovému nominativu patrí aj prirovnávací nominativ so spojkou ako:
A Turkyňa, ako ruža, pekne víta svojho muža. (CHALúPKA) — Okienkom ako dlaň len
čo sa precedí niečo svetla, (RáZUS)
Je to tiež nezhodný prívlastok. Býva aj doplnkom:
Ved ten starý otec musel vyzerať na tej stavbe len ako mravec! (JANčOVá) — Obecenstvu
sa ukazuje ako sluha, (KUKUčíN)
157