Slovenská akadémia vied - SAV

Po trpných príčastiach a po stavových slovesách sa mení smerový význam
na miestny význam „blízko, pri": připnutý k prsiam, pripútaný k stromu, priviazaný
ku stolu, prilepený k stráni, prikrčený k stolu...
2. K miestnemu významu blízkosti sa priraďuje prenesený miestny význam
pribúdania: pridať (sa), dohžif, pripojiť (sa), pristúpiť, pribudnúť ... k niekomu
(k niečomu).
K stopám líšok a zajacov pribudli paprčky srn a jeleňov, (ONDREJOV) — Kŕdeľ rástol,
pridávali sa k nemu dalšie a dalšíe dotváky. (PLáVKA)
3. Zriedkavo vyjadruje mieru.
Bola som dojatá až k slzám, (ZGCTBIšKA) — Tá, čo zvíťazila vtody, je teraz pokorená
k zemi. (TIMBAVA)
4. Zriedkavo vyjadruje účel.
U Burdíkov sadajú k vočeri. (JESENSKý) — Vzal krosačku a kľakol k robote medzi
triesky, (KUKUčíN) — Julu zavolali pomáhať k torte,, (TIMRAVA) — Máme tu také cintoríny
a archív, prosím pokno, stojí k dispozícii, (LAZABOVá)
5. Príčinu vyjadruje len v spojeniach blahoželať, gratulovať k niečomu.
(i. Zřetelový význam dostáva predložka k
a) po prídavných menách, adjektívnych zámenách a po slovesách z okruhu
sprr'wať sa
Chcom, aby si mi sľúbil, že budeš k nej ľahostajný a chladný, (PIGULI) — Aj by len
podbal, koby si bola k nemu inakšia, vdačnojšia, milšia, (TAJOVSKý) — Nuž takto sa
k nemu správa kamarát, Pavol (iročo. (LAZAROVÁ)
b) po ustálených spojeniach slovies matjnemat, byťjnebyť, poznať/nepoznať,
cltit, nájsť j stratiť ... s názvami vzťahov a vlastností, ako pomer, vzťah, láska,
cit, srdce, úcta, milosrdenstvo, odpor ...
K železnici rwmá veľkej dôvery, (KUKUčíN) — Doma vo i'iškálskoj kancelárii nepozná
ľútosť k dedinskému bodárovi. (ľKTZ) — Kým sa ja z vojny navrátím, ja k tebe lásku
nostratím. (LUD. racsiSN)
7. Predmetový význam sa vyvinul jednak zo smerového významu (cieľový
predmet), jednak zo zřetelového významu (vzťahový predmet).
Cieľovými ]>redmetmi sú obyčajne dojové mená a ich náhrady po slovesách
dospieť, dostať sa, uchýliť sa, mať sa, pristúpiť, prikročiť ... a po slovesách
označujúcich vôľovú činnosť: núliť, přivolit, přikývnut, pripustiť, strhnúť, provokovať,
pribrať sa ...
Nomou dohodou dospeli k rozhodnutiu, žo ho musia odstrániť spomedzi soba. (ointo*
BáK) — Opakovala otázku, ked sa Náco nemal k reči. (HOBAK) — Veky ma k zrado nepohli.
(SLÁnKOVič) — To priviedlo Krta k rozvahe, (KUKUčíN) — Ja nepřivolím k ničomu
... (LASKOMRBMKV) -- K slovu ju nepustil. (ŽÁKY)
Zreteľný predmet vyjadrujú spojenia s predložkou k v závislosti od slovios
z okruhov prirovnať, pripodobniť, privykať, priúčať (m), priznať sa, patriť.
637