Slovenská akadémia vied - SAV

Zámeno potiaľto
Označuje koncový bod smeru alebo vzdialenosti, koncovú hranicu, keď je
blízko podávateľa, alebo keď je hranicou sám podávateľ.
„Najedol som sa potiaľto!" a preložil palec krížom cez hrdlo, (KUKUčíN)
Označuje blízku koncovú hranicu v čase.
Potiaľto ja, teraz ty. (TAJOVSKý)
Zámená dosiaľ, posial
Označujú prítomnosť ako koncovú časovú hranicu deja.
čo nepodarilo sa dosial žiadnemu literárnemu skutku, to spravila slovenčina, (VLčEK) —
Jakub Knotek nepovedal dosiaľ ani slova, (ZúBEK) — Nepadlo mu dievča do očí, to je
jednoduchá príčina jeho mládeneetva až posiaľ, (TAJOVSKý) — Ked posiaľ neprišli, už
sotva prídu! (URBAN)
Zriedkavo sa v hovorovej reči používa aj variant doposiaľ, v ktorom sa
kumulujú obidve predpony.
Odkazovači
význam
Zámeno ten
Odkazuje na vec (osobu, zviera, predmet)
a) spomínanú už dávnejšie alebo v predchádzajúcej vete:
Noch ti bude tá milá, ked ti je statočná osoba nio! (TAJOVSKý) — Okrem metódy
uschopňuje i obmedzuje autora v uchopovaní skutočnosti a človeka i jeho osobné ustrojenie,
či osobné ašpirácie To a tie ostávajú, aj ked sa metóda zmení. (A. MATUšKA)
b) pomenovanú vo vytýčenom vetnom člene a zdôrazňuje ju:
Otec — ten ti jo už taký, toho nopremoníš. (KUKUčíN) — A Turkov — tých vám je ako
dreva v loso. (CHALúPKA) — Skočiť? To bolo privysoko. Krídla? Tie mu nenarástli, (DOBšINSKý,
POVESTI)
Pri odkaze na niekoľko vecí sa môže zámeno ten opakovať a priberať význam
„jeden — druhý — tretí ...".
Fabriky, kožiarno začnú trťíbiť všelijakým hlasom. Tá tenko, tá hrubo, tá zas ako
dvoma-troma hlasmi naraz, (RáZUS) — Pri ohni žiarili ešto tri tváre. Ta pokojná . . ., tá
vyjavoná . .. Janova a táto, na ktorej nepokojné plamienky maľovali tiene, Joachimova.
(BARč)
V protiklade k zámenu tento zámeno ten označuje vzdialenejšieho (druhého)
z dvoch.
Červené, či biele korále má si vziať na holé hrdlo ? Totiž Mina bola pekná, a preto jej
boli dobré i tie, i tieto, (TIMRAVA)
V protiklade k zámenám tamten a onen má zámeno ten význam „bližší (prvý)
z dvoch".
266