Slovenská akadémia vied - SAV

anke dlžný desať tisíc, byť niekomu vďačný za vysvetlenie, byt prajný detom, byt
milostivý hriešnikom, byt každému uznanlivý, byt niekomu utý (zastar.), byt
niečomu vinný, je mi to jasné, nápadné, milé, príjemné, čudné, drahé, byt každému
rovnoprávny (zastar.), paralelný tejto priamke, primeraný jeho schopnostiam,
úmerný námahe, vrodené jeho povahe, zvyčajné týmto ľuďom, vlastné tomuto typu.
Niektoré väzby sú už zastarané.
Som patria aj väzby s niektorými příslovkami: úmerne jeho zásluhám, primerane
jeho výkonu, takto som vám ďaleko.
So zřetelovým významom súvisí aj význam mienky. Má ho datív pri mennom
prísudku, ktorý sa vlastne uvádza ako mienka osoby pomenovanej
substantívom v dative:
Jesenský bol už jemu nielen básnikom životnej peny a zmyslov, ale ostrým kritikom
spoločenským, (A. MATUšKA) — Svetu bola Pastierčaťom. (TAJOVSKý) — Čože
je královi takýto chudobný človek! (MARTáKOVá) — No zem mu je aj biblickým
údolím plaču. (A. MATUšKA)
Datív dôvernosti a citovej účasti
Datív dôvernosti vyjadruje účasť na rozprávanom deji. Je obmedzený na
druhú osobu sg. a pi. osobných zámen:
Hrom sa mu do duše i s dragvoňom — tak ti ma začiahol svojou dlhou šabľou, ako
všetci čerti, (KALINčIAK) — Nuž mu vám pichnem — to ako Staškovi — celú hlavu do
vody. (BUKOVčAN) — Dokial bola Zuza u Telného, nuž ti vám, dietky božie, milý Adam
tú truhlu predal, (JEGé)
Datív citovej účasti vyjadruje psychickú účasť osoby na deji s kladným
alebo záporným hodnotením. Takýto význam má datív osobných zámen:
A hned sa i v zadnej izbe preoblečte, aby ste nám boli pekný, čistý, (TATARKA) —
Sedíš mi tam! (úzus)
Väzobný datív
Keď objekt v dative má oporu v intencii slovesa, je medzi datívom a slovesom
väzba. Býva pri slovesách pomenúvajúcich deje so smerovým prvkom
v nich. Sú to deje obsahujúce priestorové alebo nepriestorové zacielenie na
objekt v dative. Smerový prvok je spravidla naznačený i predponou. Je to
typický pád konečného objektu.
Datív konečného objektu
Býva po slovesách vymedzených významových okruhov s hlavným objektom
v akuzative, miesto ktorého môže stáť i genitív, ďalej infinitiv alebo i vedľajšia
veta. Ide tu o niekoľko podskupín slovies so základným významom „dať",
„predať", „ukázať", „hovoriť", „sľúbiť", „želať", „dovoliť", „rozkázať":
181