Slovenská akadémia vied - SAV

Počala myslieť na toho i onoho z bližších i dalších známych, ale neobstál ani jeden.
(šOLTÉSOVá) — Ten robü posunky, akoby sa učil plávať; tamtí sa zasa dookola krútili ako
kávový mlynček, (LASKOMERSKý)
Zámeno ten v dôraze konkuruje osobnému zámenu on. Môže ísť o dôraz
naznačený slovosledom a intonáciou alebo časticami.
Keby mohol otec miesto neho i toto odbaviť, musel by ísť ten. (TIMRAVA) — Ale ak sa
Anetta dozvie, čo tá povie na to? (JESENSKý) — Z devy tej je nič, ked ja ju nahám, zo
mňa nič, ked tá ma nahá. (SLáDKOVIč) — ,,-4no, zaujímavý človek, nevšedný. . .'•
ohlási sa Ela; nespala teda ani tá. (TIMRAVA)
Osobné privlastňovacie zámená jeho, jej nahrádzajú sa niekedy tvarmi
toho, tej.
Ondráš podával do fajočky uhlík starému otcovi (a toho bratovi), lebo nezapekali,
fajčili len „naľahko", (TAJOVSKý) — No tu tie bytosti z vyššej vrstvy, slečna pri jej boku,
tej brat a ich horný sused Žigmund Zima, jej nedali pokoja, (TIMRAVA)
Zámenom on (ona, ono, oni, ony) sa v nominative a akuzative neodkazuje
na mená vecí a zvierat. Tu je základným spisovným prostriedkom zámeno
ten a výnimkou zámeno on.
Žena je zlatý stĺp v dome, ale aj ten treba oprašovať, (PRíSLOVIE) — Paholok začal obhrabávat
uhlíky do hŕbky, aby aspoň tie dlhšie trvali, ked nebolo čo na ne položiť, (šVANT­
NER) — Pod Zniovským zámkom vlhne tvrdá skala, tá už mnohým kráľom občerstvenia
dala. (ľUD. PIESEň)
Zámeno ten odkazuje aj na kvalitu, najmä v súvzťažných dvojiciach ten —
ako, ten — čo, ten — ktorý, ten — aby ... a je expresívnou náhradou
zámena taký.
Nioto tej ruže, ktorá by nezvadla, (PRíSLOVIE) — Vie, že sama nie je dnes taká, ako
bývala, a hádam ani on nie je už ten, čo býval vtedy, (CHROBáK) — Nieto toho psa, aby
sa kyja nebál, (PRíSLOVTE)
Zriedkavo označuje i rovnakosť kvality a identitu vecí ako vymedzovaoie
zámená ten istý, taký istý.
Udy mal Humorne svalovité, vlasy kučeravé, čierne, tej farby fúzy, čierne zdravé oči.
(LASKOMERSKý) — Vrátil sa s ovcami na košiar ako nie ten. (DOBšINSKý, POVESTI)
Zámeno to
Neutrum to má odkazovači význam širší ako rodové zámená ten, tá, tí, tie.
a) Odkazuje na vytýčený vetný člen — najčastejšie zo všetkých ukazovacích
zámen — bez ohľadu na rodovú príslušnosť a gramatické číslo mena vo
vytýčenom člene.
• Hygienický kost a byt, to je hlavné, (JESENSKý) — Hory, šíre hory — to ich rodné
dvory, hole, sivé hole — to ich voľné pole. (BOTTO)
267