Slovenská akadémia vied - SAV

Životné a osobné maskulína
Podstatné mená mužského rodu pomenúvajúce živé bytosti majú proti
ostatným maskulínam v skloňovaní niektoré zvláštnosti, ktoré ich vydeľujú
ako osobitnú skupinu mužských životných podstatných mien. Sú to tieto
spoločné znaky v skloňovaní: homonymita G. a A. sg., a to i v kongruentnom
skloňovaní: vysokého chlapa, nášho hrdinu, toho holuba, štvrtého jeleňa; osobitná
prípona D. sg. homonymná s príponou L. sg.: chlapovi, hrdinovi, holubovi:
samohláskové prípony -a, -o pri niektorých životných: Janko, dedo, zajko,
hrdina.
Ostatné maskulína bez týchto znakov chápeme ako neživotné. Pri nich je
A. sg. homonymný s N. sg.
Kategória životných maskulín súvisí s potrebou rozlíšiť podmet od predmetu
pri slovese. V ženskom rode jestvoval tento rozdiel od pôvodu, lebo väčšina
životných tu patrí k vzorom žena a ulica, kde je N. a A. sg. rozlíšený. Osobitná
prípona životných maskulín v D. sg. súvisí s tým, že tento pád je pri životných
substantívach silne zaťažený a v minulosti tu bola na prekážku homonymita
G. a D. sg. (pórov, dnes vlaku — vlaku, čaju — čaju ap.). L. sg. na -ovi je len
dôsledkom formálnej analógie.
Potreba rozlišovať N. a A. sa uplatnila pri maskulínach aj v pi., ale len pri
názvoch osôb. Pri nich je A. homonymný s G., a to aj v kongruentnom skloňovaní:
silných chlapov, veľkých hrdinov, tých bojkov. Osobné maskulína majú
ďalej v N. pi. osobitné prípony -i, -ia, -ovia (chlapi, bratia, otcovia; s prípadným
striedaním predchádzajúcej spoluhlásky: robotníci, valasi). Ostatné maskulína
majú v N. pi. -y (bez striedania predchádzajúcej hlásky: duby, raky) alebo -e
(stroje, jelene). Osobné prípony v N. sg. sú i v kongruentnom skloňovaní:
silní, matkini, radi, naši, tí, všetci, dvaja, štyria, piati, sediaci, zabití. Okrem toho
majú osobné maskulína možnosť kongruentnej väzby s číslovkami od pät
vyššie, predovšetkým v N. a A. pi.: piati chlapi, piatich chlapov; neosobné
a neživotné tu majú len nekongruentnú väzbu: päť holubov, jeleňov, stromov,
prístrojov.
Týmito znakmi sa v rámci životných maskulín vydeľuje skupina osobných
maskulín. Ostatné životné maskulína sa chápu ako neosobné. Sú to názvy
zvierat. Z nich však slová pes, vták, vlk majú v pi. popri neosobných aj osobné
tvary: psijpsy, vlci/vlky, vtácijvtáky, vtákov, vlkov, psov.
V súčasnej hovorovej reči badať osobné tvary aj pri iných zvieracích názvoch, a to
ako vplyv nárečí, kde niet rozdielu medzi osobnými a neosobnými maskuhnami: medvědi,
vrabci, hadi, medveďov, vrabcov, hadov. Zvieracie hypokoristiká majú tiež osobné tvary:
dwičovia, fakovia, macovia, pejovia. Pri deminutívaoh je kolísanie: vlčky/vlčkovia, zajky(zajkovia
atd. Mená rozprávkových a vybájených bytostí majú osobné skloňovanie: anjeli,
čerti, démoni, duchovia, trpaslici, vlkolaci, vodníci. Pri slovách anjelik, bôžik, škriatok sú
138