Slovenská akadémia vied - SAV

Neprešlo ani dva týždne, tiež takto poobede prišiel Ďuro. (KUKUčíN) — Nuž tak, práve
dva roky minulo na Michala, čo sa poškriepili. (KUKUčíN) — Zo školy sem sú dva kilometre,
(TLAč) — Skoro tri týždne, ako odišiel, (CHROBáK)
Akuzativ
Akuzativ vyjadruje neobmedzenú účasť niečoho na danom predmete.
Takejto účasti na danom predmete sú schopné len deje pomenované prechodnými
slovesami. Preto je akuzativ takmer výlučne adverbálnym pádom, a to
predovšetkým ako objekt pri prechodnom slovese (syntaktický predmet).
V druhom svojom význame, ktorý vyplýva z uvedeného základného významu,
vyjadruje akuzativ okolnosť miery a času.
Predmetový akuzativ
Použitie podstatného mena v A. vo funkcii predmetu je podmienené prechodnosťou
slovesa (jeho tranzitívnosťou). Je to vlastnosť slovesného deja,
že prechádza bez obmedzenia na nejaký objekt, ktorý si potom sloveso žiada
vyjadriť, lebo bez neho je neúplné. Medzi predmetovým slovesom a jeho predmetom
je tesná závislosť a jej gramatickým vyjadrením je väzba slovesa
s pádom podstatného mena (rekcia).
Prechodné slovesá môžu mať okrem akuzativu i ďalšie objekty (v inštrumentáli,
dative, genitíve alebo v predložkovom páde, výnimočne i v druhom akuzative).
Preto treba rozlišovať prípady, keď je objekt v akuzative výlučným
objektom deja (výlučný akuzativ: rúbať drevo), od prípadov, keď je akuzatívny
objekt združený s ďalšími objektami, s ktorými sa delí o účasť deja (združený
akuzativ). V tomto druhom prípade treba zasa rozlišovať, či pri postupe deja
cez objekty je objekt v akuzative konečným objektom (akuzativ konečného
objektu: poveriť niekoho funkciou), alebo či po ňom nasleduje ešte ďalší objekt,
takže predmet v akuzative je len prechodným objektom (akuzativ prechodného
objektu: žiadať niekoho o prepáčenie, venovať niekomu knihu). Intenčné
poradie objektov vyplýva z prirodzeného postupu deja cez predmety podľa ich
hierarchie a vecných súvislostí. Toto poradie sa odráža v celkovom význame
pádov tak, že napr. typický prechodný objekt sa vyjadruje inštrumentálom
(zásobovať mesto pitnou vodou), typický konečný objekt sa vyslovuje datívom
(poslať známym pozdrav). Akuzativ je teda v tomto ohľade bezpríznakový.
Intenčnú postupnosť objektov pri prechode deja neslobodno stotožňovať so
slovosledom predmetov vo vete.
Zameranie deja sa môže posunúť z bezprostredne zasiahnutého objektu na
výsledok deja, ktorý hodnotíme ako výsledkový objekt (výsledkový akuzativ:
rezať slamu — rezať sečku). Ked objekt významovo dopĺňa obsah slovesa,
máme tzv. obsahový objekt (obsahový akuzativ: vidieť zápas, spievať pieseň,
lonat prehliadku). Zvláštnym prípadom je tzv. stavový objekt, čiže objekt
159