Slovenská akadémia vied - SAV

1. a) Podmet vyjadrený slovom alebo výrazom.
Podmet je v N., a ked označuje kvantum vecí (podst. m. látkové), býva aj
v G. (kvantitatívny podmet).
V dome Slúčkovskom nastal veľký zhon a nepokoj. Steny sa mazali, dlážky sa šúchali,
náradie sa prášilo, (LASKOMEBSKý) — V dedine na hornom konci je čulý ruch — studne
sa kopú. (TIMBAVA) — Kým sa postavila píla, pracoval Ondrov otec v Hruštíne pri murároch,
(HEčKO) — Voly sa nechali, nech tam idú po milej vôli susedovi do mládze alebo
i dateliny. (KUKUčíN) — Popoludní tým istým spôsobom vyučovala sa maďarčina.
(M. BENKA) — Tak sa len lekár žiada, ako si ona žiadala Adama, (UBBAN) — Kráľ rozkázal,
aby sa zrno chudobným darmo rozdávalo, (DOBšINSKý, POVESTI) — čo sa potrebuje,
to sa spotrebuje, (DOBšINSKý, POVESTI) — Tieto dva druhy analýz sa nemôžu stotožňovať,
lebo sa robia na základe rôznych kategórií, (FILKOBN) — Nemôže nám teda byť ľahostajné,
ako sa paša zužitkuje, či sa na nohách roznosí, alebo sa na nej dobytok vypasle. (TLAč) —
Hodne železa, hodne prace sa spotrebovalo aj na triediče zemiakov, (TLAč) — Modzi
inými rukopisnými materiálmi veľkej dokumentárnej hodnoty Sa v knižnici našli
4 španielske rukopisy zo 17. storočia, obsahujúce veršované drámy, (TLAč)
Spisovatelka Katarína Lazarová použila vo svojej knihe kratších próz Omyly zvratné
pasívum s genitívnym podmetom osobného podstatného mena, takto: „Panebože, zabíja
sa, ľudí sa zabíja, jedni chcú vraždiť za to, druhí za ono, to je strašný svet s mŕtvolami
a krvou ...
Pretože autorke išlo o vylúčenie činného zvratného ponímania deja (ľudia sa zabíjajú
sami seba) i činného recipročného ponímania (ľudia sa zabíjajú = vzájomne), použila
G. (ludí), ktorý je bežný len pri látkových podstatných menách. Podstatné meno ľudí
vo vete ludí sa zabíja pociťuje sa preto ako predmet. Veta takto nemá ráz pasívnej vety.
Prípad, je ojedinelý, ale i za cenu nezvyčajnosti významovo jednoznačný. — Pórov,
s paralelnou konštrukciou v poľštine Szyje się bluzkę.
b) Pôvodca deja sa zámerne nevyjadruje (obchádza).
Zvratné pasívum je tu prostriedkom humoru (irónie).
Píšťalkoví sa tiež kútiky uťahovali. Opýtal sa Trúbelku: „A kedy sa to tie kolky
nasadzali do tej brázdy?" Vidno, že mu nechcel ani tykať, ani dvojif. (KUKUčíN)
2. Podmet vyjadrený vedľajšou vetou.
V takýchto prípadooh zvratný slovesný tvar sa pociťuje ako veľmi blízky
tomu, ktorý vyj adru je dej, vzťahujúci sa na neurčitý alebo na všeobecný podmet.
Hovorilo sa, že voda v studnici je znamenitá, (ONDBEJOV) — Všeobecne sa čakalo, že
Peter Púplava poďakuje sa voličom za dôveru a povio im aspoň niekoľko povzbudzujúcich
slov. (HEčKO) — Zhodne sa konštatovalo, že Chrobák má vzory nielen v cudzine,
Se načiera aj do ludového myslenia a do ľudového hovoru, (A. MATUšKA) — čoskoro sa
však ukázalo, že tento náhľad neobstojí, (K. SLIMáK)
3. Zvratné pasívum od slovies vnímania.
Doklady na zvratné pasívum pri slovesách vnímania, a to iba pri slovesách
čut, vidieť a cítit sa, sme zistili len u Kukučina. No ide o slovesá, ktoré sú prechodné
a ich význam neodporuje možnosti trpného ponímania.
554