Slovenská akadémia vied - SAV

kám od pádov podstatných mien, menej od prísloviek a slovesných tvarov.
Lexikálny význam pôvodných prísloviek a príslovkových pádov (holých
i předložkových) sa mení bud celkom, bud iba čiastočne. Prepozicionalizácia
významu slova (pádu) alebo slovného spojenia (předložkového pádu) záleží
v tom, že slovo alebo slovné spojenie stráca významovú samostatnosť, prestáva
byť vetným členom a nadobúda charakter pomocného slova. Napr. inštrumentál
následkom (ktorý je samostatným slovom vo vete Smrť je následkom
a nie príčinou) stráca samostatnosť vo vete 8mrt nastala následkom krvácania do
mozgu, lebo veta Smrť nastala následkom je neúplná a vyžaduje k slovu následkom
doplniť genitív podstatného mena.
Významová nesamostatnosť sa pri niektorých takýchto výrazooh prejavuje
formálne, a to takto:
1. Vedľajšie pády osobných zámen 3. osoby sa po takýchto výrazoch začínajú
na ň- ako po prvotných predložkách: následkom neho, pomocou nej ...
2. Vzťažné zámená stoja až za takýmito výrazmi podobne ako za prvotnými
predložkami: následkom ktorého, pomocou ktorej, prostredníctvom ktorých, vďaka
ktorému, zvonku ktorého ...
3. Do konštrukcií s celostným významom predložky nemožno už vsúvať
zhodný prívlastok, napr. so zreteľom na, vzhľadom na. Tento stupeň prepozicionalizácie
ešte nedosiahli napr. výrazy „v podmienkach, v oblasti", lebo do nich
sa dajú vkladať prívlastky: v tažkých (nebezpečných, obmedzených, neznesiteľných
...) podmienkach ilegality, v celej (vlastnej ...) oblasti umenia. Zhodné
prívlastky poukazujú na sémantickú samostatnosť substantiva.
4. Vo výrazoch s významom predložky nemožno „substantivum" nahrádzať
synonymami, napr. v dôsledku, v záujme. Takýto stupeň zrastenosti ešte nedosiahlo
napr. spojenie „podľa vzoru", lebo rovnako sa dá povedať „podľa
príkladu, podľa predlohy" ...
5. V predložkovom výraze nemožno voľne nahrádzať základnú predložku
inými predložkami alebo pád „substantiva" inými pádmi. To dokazuje, že
význam pôvodného substantiva už zmeravel a že spojenie zrásťlo v predložku,
napr. na rozdiel od, v prospech. Spojenia, v ktorých sa ešte voľne striedajú základné
predložky a pády podľa zmyslu vety, sú ešte dvojčlenné, nie předložkové,
napr. smerom k._
V spojení „smerom k" možno obmieňať: a) základnú predložku k: smerom od,
smerom na, smerom pod ...; b) pád substantiva „smerom": v smere k, do
smeru k, zo smeru k ...
Čím zreteľnejšie sama prvotná predložka v takýchto spojeniach vyjadruje
príslušný významový odtienok a čím konkrétnejšie je substantivum, tým
slabšia je tendencia splynúť v zloženú predložku. Pády konkrétnych substantiv
dostávajú v ustálených spojeniach obrazný význam, napr. na čele hnutia,
v rukách povstalcov, do rúk robotníckej triedy, stáť na strane revolučného smeru,
668