Slovenská akadémia vied - SAV

Rozdiely medzi nimi sú dôležité, lebo v nich sa zachytáva špecifioky jazykové
spracovanie poznania skutočnosti. I keď vedecké poznanie skutočnosti vyúsťuje
do axiómy, že každý dej má v realite aj východiskový bod, aj cieľový
bod, poznanie skutočnosti, ktoré sa stvárnilo v jazyku, sa s touto axiómou
vždy nekryje. Všetky prvky systému spojeného intenciou sa totiž môžu, ale
nemusia vyjadriť osobitným slovom. V slovenčine rozlišujeme šesť intenčných
typov slovies.
1. Ak sa všetky prvky intenčného systému vyjadrujú osobitne, máme
intenčný typ A -»• D -s- P, čiže R A
— D —Z P
. Sem patria slovesá, pri ktorých
sa zvyčajne vyjadruje aj činiteľ deja, aj zasiahnutá vec (resp. zasiahnuté veci)
osobitnými slovami.
Tento intenčný typ je najbohatší a má aj najzložitejšie vnútorné členenie.
Kedže agens a paciens nie sú totožné, predstavujú tieto slovesá externú akciu
ágensa. Sú to teda i osobné i predmetové slovesá, lebo aj agens aj paciens sa
vyjadrujú explicitne. Podľa tvaru pomenovania zasiahnutej veci čiže podľa
pádu objektu môžeme rozlišovať niekoľko skupín týchto slovies. Sú to slovesá
s výlučnou akuzatívnou, genitívnou, datívnou alebo inštrumentálnou rekciou;
napr.: strihať niečo, pomáhať niekomu, dotknúť sa niečoho, hýbať niečím, hovoriť
o niečom, obzrieť sa o niečo, zavolat na niekoho, zamyslieť sa nad niečím. Popri
nich sú slovesá so združenou rekciou. Druhá závislá substancia sa vyjadruje
v prostom alebo predložkovom páde; napr.: informovať niekoho o niečom,
pomáhať niekomu z niečoho, dať niekomu niečo ...
Intenčným vzťahom môžu byť spojené aj dva deje: závislý dej sa vyjadruje infinitívom.
Napr.: rozhodol sa odísť, učí sa rátat, dovoľuje mi nastúpiť, prekáža mi bežať . . .
S pádovou alebo aj s infinitívnou rekciou je často synonymná aj rekcia so závislou
vetou, napr.: dovoluje mi odchod \dovoluje mi odisti dovoľuje, aby som odišiel ... Sú to
varianty tej istej rekcie.
Výlučnú akuzatívnu rekciu majú napríklad tieto slovesá: rúbať, píliť, rezať,
orať, siat, hrabať, jest, piť, čistiť, prať, šit, hladit, vychovávať, vyznamenat, chváliť,
karhať, obťažovať, unúvať, odhodiť, vziať, držať, chytiť, nájsť, stratiť, obuť, vyzliecť,
prenajať, požičať, riešiť, vedieť ...
Sem patria aj faktitívne a kauzatívne činnostné slovesá, ako sušiť, skrátiť,
zdlžit, zmäkčiť, prehĺbiť, navlhčiť, tíšiť, pohoršiť ...; klásť, položiť, obrátiť, vešať,
zavesiť, postaviť, zastaviť, niesť, viezť, ťahať, hnať, poslať ...
Výlučnú (nie združenú) datívnu rekciu majú slovesá podľahnúť, čeliť, vzdorovat,
odolat, odporovať, ujsť, ustúpiť, uhýbať, uniknúť niekomu alebo niečomu ...;
tešiť sa, čudovať sa, vysmievať sa, uškŕňať sa, zastrájať sa, úfať sa niečomu alebo
niekomu ...; oddať sa, vyhnúť sa, vymaniť sa, vymknút sa, brániť sa, priečit sa,
protiviť sa, vzpierať sa, vzdať sa, klaňať sa, korit sa niekomu alebo niečomu
ozvať sa, ponosovať sa, žalovať sa ...; pripadnúť, naletieť, patriť, prináležať
niekomu alebo niečomu ...; rovnať sa, podobať sa niekomu alebo niečomu ...
391