Slovenská akadémia vied - SAV

významu slovesa, že sa totiž dej chápe ako zvyčajný alebo ako trvalý príznak:
brat učí na priemyselnej škole = je učiteľom na priemyselnej škole, sestra varí
v hoteli = je kuchárkou v hoteli ... Ale význam slovesa zostáva bez zmeny, ak
ide o modifikáciu predmetu na osi jedinečné-všeobecné. Vtedy sa vlastne oznamuje
iba to, že agens vykonáva dej.
Ja som v svojej izbe s dievčatmi šila. (JéGé) — Jeho postavili hovoriť menom stolice.
(KBčMéBY)
Sú však aj prípady, že viacvýznamové sloveso v jednom význame je predmetové
a v inom bezpredmetové: čakať — 1. čakať koho, na koho, 2. čakať v rade,
čakať dve hodiny; dojiť — 1. dojiť kravu, 2. krava dobre dojí; páliť — 1. páliť
drevo, 2. slnko páli, 3. páliť z pušky; počuť — 1. počuť niečo, 2. starec už nepočuje
dobre; vidieť— 1. vidieť niečo, 2. mlada ešte nevidí ... Aj tieto prípady ukazujú,
že väzba slovesa úzko súvisí s jeho významom.
Ten istý zmysel má aj duplicita slovesnej väzby, ako to ukazujú prípady typu
bojovať za niečo: bojovať o niečo; túžiť po niečom: túžiť za niečím; hodiť niečo po
niekom : hodiť niečo na niekoho; zahnať sa na niekoho: zahnať sa po niekom;
streliť na niekoho : streliť po niekom; uvažovať o niečom: uvažovať nad niečím ...
B. Medzi predmetovými slovesami osobitné miesto majú prechodné čiže
tranzitívne slovesá. Sú to slovesá, ktoré majú väzbu (rekciu) s akuzatívom.
Tranzitíva sú ponajprv činnostné, akčné slovesá s výlučnou akuzatívnou
väzbou alebo so združenou väzbou akuzativu s iným pádom alebo s infinitívom,
ako napr.: vytrhávať burinu, dávať žiakom úlohu, učit dieta hovoriť.
Oinnostných (akčných) tranzitívnych slovies je najviac. Napr.: robiť, brúsiť,
lámať, spájať, liať, sypať, leštiť, niesť, voziť, písať, čítať, kresliť, oznámiť, počúvať,
tlačiť, opraviť, skaziť, zavárať, ohrievať, ochládzat niečo.
Niektoré z nich, najmä slovesá s výlučnou akuzatívnou rekciou, zachovávajú
svoj tranzitívny charakter aj vtedy, keď sa pripojený objekt z istých príčin
vyjadruje genitívom, a to partitívnym genitívom alebo negatívnym genitívom.
Partitívnym čiže čiastkovým genitívom sa vyjadruje čiastočné zasiahnutie
objektu slovesným dejom. Túto väzbu majú spravidla len dokonavé slovesá,
a to najčastejšie slovesá s kvantitatívnou predponou na-, pri-, u-, do-, od-, po-,
o-: nabrať piesku, načrieť vody, nakrájať chleba, nalámat raždia, navariť polievky,
nažať trávy ...; pridať mäsa, prikúpiť pozemku, prisypat korenia ...; ubrať,
ulomiť, usušit, utrhnúť...; dodať, doložiť, doniesť, dosiať ...; odkrojit, odliať,
odložiť,odrezať,odrýpať...;pojesť,popriať,povymýšľať...;ponálievat,poulievať,
poprilievat, podólievať, poodlievat... Dalej sú to mnohé dokonavé slovesá
s fakultatívnym formantom si: fŕknut (si) vod/y, zobnút (si) zrna, chlipnúť (si)
polievky, šnupnút (si) tabaku, zahryznúť (si) syra, prihnúť (si) pálenky ...
Patria sem aj iné dokonavé slovesá, ako napr.: dať, dostať, kúpiť, predať, požičať,
zaželať, dožičiť, okúsiť, ochutnať, ovoňať... Zriedkavo majú aj niektoré nedokonavé
slovesá väzbu partitívneho genitívu: potřebovat, prosiť, pýtať, mat ...
408