Slovenská akadémia vied - SAV

e) na príčinu v hovorovom štýle:
čo (= prečo) nedáš tomu dievčaťu pokoj ? (JéGé) — Ale čo mi je taká zima? (TAJOV­
SKý) — čože plačeš a nariekaš? (J. KRáE) — Betka, Betka, čože robíte taký krik? (JéGé)
Spojenie čo za má význam zámena aký. Používa sa v hovorovom štýle.
Čože si za pačrev! (HVIEZDOSLAV) — Čo nám za dar nesiete? (EUD. PLESEN) — Čo to
za dukáty z tvojho domu po dedine lietajú? (KALINčIAK)
3. Zámeno ktorý, ktorýže je adjektívnej povahy. Na rozdiel od zámen kto, čo
spytujeme sa zámenom ktorý na osobu aj na vec, t. j. na hocijakú jednotlivinu
bez ohľadu na životnosť. Proti zámenám kto, čo zámeno ktorý obsahuje poukaz
na súhrn (celok, skupinu, kolektív), z ktorého príslušnú jednotlivinu vyčleňujeme.
Zámenom ktorý sa opytujeme na jednotlivinu istého druhu, na jednotlivinu
s istou kvalitou, ktorou sa odlišuje od podobných iných. V odpovedi naň
sa predpokladá poukaz na odlišujúci prvok (vlastnosť, poradie, iné okolnosti),
vydelenie jednotliviny zo súhrnu podobných pomocou prívlastku alebo iného
určenia.
Ktoré ruky nemajú prstov? — Ruky na hodinách, (HáDANKA) — Ktorým si šla?
[vlakom] — Nočným, (žáRY) — Bolí ťa ten zúbok ešte? Ukáž, ktorý? (šTEINHíBEL) —
Ktoréhože znáš z týchto najmladších? (KUKUčíN)
Prísudkové sloveso môže mať zhodu alebo podľa zmyslu, alebo podľa formy.
Ktoráže to spievate? (TIMRAVA) — Ktorýže ste nezamkli? (TAJOVSKý) — Ktorý z vás
zdvihne také vrece? (úzus) — Ktorá z vás by mohla ísť do mesta? (úzus)
4. Zámeno aký, akýže je typické adjektívne zámeno. V opytovacej funkcii
sa nesubstantivizuje (sémanticky). Spytujeme sa ním na vlastnosť a na stupeň
vlastnosti. V odpovedi naň sa predpokladá akostné adjektivum alebo iný
názov kvality, resp. stupňa kvality.
Akých rýb je najviaoej ? — Mokrých, (HáDANKA) — Akú to tabatierku máte? (JESEN­
SKý) — Aké prášky? (Do pečiva) (KARVAš) — Ak akej piesni chlapča privyká? (K piesni
vetra) (SLáDKOVIč) — Akúže ty robotu znáš? (DOBšINSKý)
5. Zámeno ký, kýže používa sa dnes v obmedzenom rozsahu: len v citových
vetách a nie vo všetkých významoch opytovacích zámen (chýba mu vzťažný,
ukazovací a neurčitý význam). Vo svojom význame zhŕňa významy zámen
ktorý, aký, ale častejšie zodpovedá významu zámena ktorý.
Vo význame zámena ktorý sa používa obyčajne v spojení s expresívnymi
výrazmi, napr. ký parom, ký hrom, ký šľak, ký čert/diabol, ký das, ký fras, ký
kelement, ký betah, ká skaza ... a vyskytuje sa v citových opytovacích vetáoh
a vo zvolacích vetách. Tieto spojenia sú expresívnymi ekvivalentmi zámen
kto, čo, aj iných (prečo, načo).
Ký diabol ti to vypisuje? (JéGé) — A po kieho šlaka to mám ísť? (RáZUS) — Ký
to vymyslel? (HEčKO) — Kieho beťaha sme si to vpustili do domu? (ONDBEJOV)
somár
280