Slovenská akadémia vied - SAV

Jednomorfémové spojky sú tie, ktoré sa v súčasnom jazykovom vedomí nemôžu
na základe významu rozčleniť na morfémy. Sú to dnes nerozložiteľné
slová, i keď etymológia môže tvrdiť niečo iné. Podľa dnešného jazykového
vedomia nerozkládáme na morfémy nielen prastaré pôvodné spojky typu
a, i, by, ale ani novšie spojky typu ale, aby. keby, ba ani sekundárne spojky
typu hoci, sta.
Viacmorfémové spojky sú v dnešnom systéme len tie, ktoré zreteľne vznikli
zrazením pôvodne samostatných slov. Sú to napríklad spojky akoby, sťaby, akonáhle,
kadenáhle, keďže, pretože, čopriam, lenže, akože, akže, nieto, nietoby, niežeby,
nielenže. Vznik týchto spojok ukazujú aj tvarové varianty niektorých z nich.
Popri čopriam, nieto, niežeby, nielenže máme aj varianty písané ako čo priam,
nie to, nie že by, nielen že. Iné takéto spojky vznikli posunutím medzivetného
predelu pred korelatívny výraz a zrazením častí do jedného celku: preto —
že > preto že > pretože, tak — že > tak že > takže.
Jednoslovné a viacslovné spojky. Zložené spojky
Podobne ako v celej slovnej zásobe aj v rámci spojok máme jednoslovné
a viacslovné jednotky.
Jednoslovné spojky sú najčastejšie. Jednotný význam spojky je vyjadrený
jednotným radom hlások. Jednoslovné sú napríklad spojky a. alebo, lenže,
ibaže, takže, kadenáhle, keby, čopriam.
Viacslovných spojok je oveľa menej. Sii to spojky, ktoré majú síce jednotný
ucelený význam, ale súčasne viacslovnú formu. Príklady: len čo. zatiaľ čo,
čo raz.
Zrazením viacslovnej spojky vzniká jednoslovná spojka: čo priam > čopriam,
a by > aby. O tomto vývine svedčia aj spojky, ktoré sa vyskytujú v pravopisných
variantoch, napr.: nie tojnieto. To znamená, že hranica medzi jednoslovnými
a viacslovnými spojkami je vo vývine jazyka priestupná.
Ale jednotlivé časti viacslovných spojok boli pôvodne samostatnými spojkami
alebo spájacími výrazmi, hovoríme o zložených spojkách. Aj v tomto
prípade platí, že viacslovná spojka má celistvý význam. Zložené sú isté typy
parataktických spojok, napr.: a tak, a predsa, o jednako, ah predsa, ale jednako,
a preto; nielen — ak aj, ďalej isté typy hypotaktickýeh spojok, napr. len čo,
s tým — že, bez toho — aby, napokon isté typy spojkových výrazov používaných
v pričlenení, napr.: a keď, ale keď, ale aby.
Ak vo viacslovnom výraze všetky zložky zachovávajú svoj pôvodný význam,
nehovoríme o zloženej spojke, ale o spojení slov. Tak napríklad slová až, ešte,
najmä, len, iba, aj, i, leda, hneď, práve, okrem vo výrazoch až keď, ešte keď,
najmä keď, aj keď, i keby, len aby, iba keď, aj aby, i že, leda že by, práve keď
694