Slovenská akadémia vied - SAV

Spojky
Konjunkcie
Definícia spojok
Spojky — rovnako ako predložky a častice — sú gramatické slová, ktorými
sa vyjadrujú syntagmatické vzťahy medzi jazykovými jednotkami (vetnými
členmi alebo vetami) samostatne, t. j. bez nevyhnutnej pomoci gramatických
vlastností pripojeného člena syntagmy.
Rozdiel medzi spojkami a predložkami je v tom, že spojky vyjadrujú uvedené vzťahy
samostatne, kým predložky ich vyjadrujú nesamostatné, t. j. v spojení s pádom pripojeného
podstatného mena alebo zámena čiže v spojoní s gramatickými vlastnosťami pripojeného
člena syntagmy.
Spájaciu Čiže vzťažnú funkciu majú dvojaké spájacie prostriedky: jednak
spojky a jednak spájacie výrazy. Medzi týmito slovami sú značné slovnodrahové
rozdiely.
Spojky sú slová, ktoré vždy majú základnú funkciu samostatne vyjadrovať
syntagmatické vzťahy. Sú to teda slová, ktorých primárnou funkciou je spájacia
čiže vzťažná funkcia. Také sú však nielen jednoslovné jednočlenné útvary
ako a, ale, i, aj, lenže, alebo, avšak, ba, že, aby, keď, Jioci, sta, než, keďže, lebo,
ale aj viacslovné jednočlenné útvary ako len čo, zatiaľ čo,,tak ako. i dvojčlenné
výrazy ako nielen — ale aj, bez (oho — aby, s tým — že, m iesto toho — aby, okrem
toho — že, napriek tomu — že. ' ,
V rámci spojok sa vyčleňujú s-pojkové výrazy, ktoré sa skladajú z dvoch
spojok, ale majú funkciu jednej spojky, lebo sa nimi vyjadruje iba jediný syntagmatický
vzťah. Sú to vetné přirovnávacie spojky ako keď, sta keď, ako keby.
sťa keby, než aby, než kým.
Hovoril, ako ked sa niekto sám so sebou zhovára, (JESENSKý) •—• Taký rachot je to nsi,
ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie, (FIGITLI) — Nad dedinou zjavila
sa žiara, vnikla oblokmi a hádže červenú záplavu na stenu, sťa ked sa zore zapália.
676