Slovenská akadémia vied - SAV

Citoslovcia
Interjekcie
Citoslovcia sú amorfné slová, ktoré vyjadrujú spontánne, pojmovo nespracované
zážitky z oblasti citu, vôle a vnímania.
Amorfnosť treba chápať nielen ako neohybnosť v tom zmysle, ako ju nachádzame
pri příslovkách alebo pri predložkách, spojkách a častioiach. Pri
citoslovciach ide o amorfnosť (beztvarosť) v najširšom gramatickom zmysle.
Z hľadiska slovnodruhovej charakteristiky ide ponajprv o tvarovú amorfnosť.
Citoslovcia sú slová, ktoré svoju podobu nemenia — sú neohybné. Citoslovoia,
ako ach, fuj; hej, aha, čit, hajs; kikirikí, bum, nachádzame vždy v tej istej podobe.
Nevystupujú ani ako pomocný tvaroslovný prostriedok (ako napr. predložky).
Citoslovcia sú amorfné aj zo syntaktickej stránky. Nevstupujú s inými
slovami do syntagmatických vzťahov a nevystupujú ani ako usúvzťažňovacie
slová (ako napr. spojky). Inak povedané: zo syntaktického hľadiska (pretože
citoslovcia nemajú nijaké vzťahy s inými slovami) nenachádzame také gramatické
prvky, ktoré by umožňovali rozlíšiť slovnú (pomenovaoiu) a vetnú
(výpovednú) platnosť citosloviec. Preto ich hodnotíme ako slová-vety alebo
ako ekvivalenty viet.
Vetný intonačný charakter pri samostatnom postavení možno pokladať za
jedinú akoby gramatickú formu citosloviec. V takomto postavení majú citoslovcia
spravidla zvolací intonačný charakter. Ale častá býva aj iná ako zvolacia
intonácia:
Zasa si sa už doriadil, akože pôjdeš domov? Jaj, jaj! (TAJOVSKý) — Už je to tu! Aha!
Nevravel som? (TAJOVSKý) — „Kuš!" Kľaku viac teraz zaujímajú tamtí kopáči ako to,
či si telefonista z neho strieľa alebo nie. (JAšíK) — Ale Čo to bude pre boháča, há? (LAZA­
BOVá) — Urobil dva dlhé bafy zo svojej richtárskej pipky. — Baf, baf. (OHBOBáK)
Osobitný intonačný charakter, ktorý ich vyčleňuje, majú citoslovcia aj
vtedy, keď sú zaradené do rámca vety. Vyčleňujú sa dôrazom a pauzou
(pauzami — v písme čiarkami):
807