Slovenská akadémia vied - SAV

A. dub-0 dúb-y
L. (na) dub-e, mak-u (na) dub-och
I. dub-om dub-mi, dom-ami
Podľa vzoru dub sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu
zakončené v N. sg. na tvrdé a obojaké spoluhlásky (t, d, n, l, k, g, ch, h, p,
b, m, f, v, s, z, r); napr.: prst, plot, most, život, sud, obed, hrad, pud, zvon,
zákon, klin, uragán, uzol, tunel, kôl, nával, klobúk, potok, opasok, krk, glg, mozog,
Hamburg, Luxemburg, orech, kožuch, mech, vzduch, sluch, krčah, breh, obsah,
Srep, snop, chrup, stĺp, kozub, pôvab, kaleráb, strom, pojem, film, húf, reliéf,
triumf, rukáv, ostrov, kov, Leopoldov, ovos, nos, kus, súpis, proces, voz, motúz>
výbor, vietor, dvor, priestor; pomnožné podstatné mená; napr.: zálety, vohľady,
hody, anály, fašiangy, mechy, dostihy, cepy, zásnuby, mravy, rumy, lazy, fúzy,
pomery, múry, kántry, preteky, zápisky, Kúty, Karpaty, Piešťany.
Ku vzoru dub patria početné slová tvorené živými odvozovacími príponami -ík/-ník,
-ák/-iak, -ok, -ot, a mnohé slová cudzieho pôvodu.
Sem patria aj cudzie neživotné podstatné mená gréckeho a latinského pôvodu
zakončené v N. sg. na -us, -os, -es; napr.: komunizmus — komunizmu,
realizmu — realizmu, rytmus — rytmu, nimbus — nimbu, úzus — úzu, rádius —
rádia, nónius — nónia, Sírius — Šíria, kozmos — kozmu, Rodos — Rodu,
Lesbos — Lesbu, hádes — hádu. Pri mnohých menách sa však koncové -us, -os,
-es neodsúva. Sú to jednak mená všeobecne rozšírené, ako cirkus — cirkusu,
turnus — turnusu, bambus — bambusu, trolejbus — trolejbusa, hubertus —
hubertusa, jednak niektoré odborné termíny, ako vírus — vírusu, týfus — týfusu,
papyrus—papyrusu, epos — eposu, fókus — fókusu, pátos — pátosu, kolos — kolosu.
V litovských, lotyšských a iných podobných menách na -is, -ys, -us
sa tiež ponecháva základ mena bez zmeny; napr.: Žarkamys — v Žarkamyse,
Vilnius — vo Vilniuse, Soldus — v Solduse.
Slová zakončené na -r, -l sa skloňujú podľa vzoru dub alebo podľa vzoru
stroj (o týchto p. na str. 92—94 a 99—100).
Podľa vzoru dub sa skloňujú v pi. aj zvieracie mená mužského rodu, ktorých
kmeň sa končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku; napr.: krt — krty, had —
hody, havran — havrany, orol — orly, sup — supy, holub — holuby, páv — pávy
pes — psy, dikobraz — dikobrazy, vták — vtáky, buldog — buldogy, pstruh —
pstruhy. (V jednotnom čísle sa skloňujú podľa vzoru chlap; p. str. 74.) Slová
vták, vlk a pes sa v pi. skloňujú podľa vzoru chlap alebo dub.
' Pri slovách na -íSek, -ok, -ik a pri niektorých iných slovách je pohyblivé
e, o, á; tieto samohlásky sú len v N. a A. sg., kým v ostatných pádoch sa vynechávajú,
napr.: gombíSek — gombíčka, dnešok — dneška, obušok — obuška,
88