Slovenská akadémia vied - SAV

zjednodušujúcej schematickosti rozložiť na niekoľko binárnych protikladov.
Napríklad slovesná kategória času sa rozčleňuje na protiklad zhody alebo
nezhody slovesného deja s momentom reči a potom na protiklad predčasnosti
a následnosti slovesného deja (vzhľadom na moment reči). Tak sa môže analyzovať
zväzok troch časových stupňov: prézenta, préterita a futura. Ale tento
trojčlenný zväzok sa dá chápať aj ako zväzok dvoch stupňov dichotomického
triedenia: 1. prezent (= súčasnosť deja s momentom reči) — zvyšok (= nesúčasnosť
deja s momentom reči); 2. préteritum (= predčasnosť) — zvyšok
(= nie predčasnosť, ale následnosť deja po momente reči).
Antepréteritum je živý časový stupeň v morfológii spisovnej slovenčiny. Je to jediný
tvar, ktorým sa vyjadruje pomerný čas (consecutio temporum). Sekundárne je variantom
préterita na vyjadrenie dávnej minulosti (= pluskvamperfektum).
Morfologické kategórie, najmä tie, ktoré nie sú vo väčšom rozsahu motivované
pojmovým obsahom, odrazom skutočnosti, vykazujú bohatšie vnútorné
členenie, ktoré sa zavše nedá ani pri značne schematizujúcom zjednodušení
previesť na zväzok binárnych protikladov. Napríklad kategória rodu pri substantívach
ako celok sa člení na štyri časti, ktoré vystupujú ako viac-menej
rovnocenné zložky tejto kategórie.
Okrem toho sa obsah morfologickej kategórie môže prejaviť aj ako nerozčlenený.
Vtedy na pozadí príbuzných kategórií, ktoré v rámci iného slovného
druhu sú diferencované, možno takúto morfologickú kategóriu chápať ako
neutralizáciu. V slovenčine je to gramatická kategória prísloviek, ktorou sa
vyjadruje podstata prísloviek ako príznaku: je to kategória nulovej zhody.
Formálne prostriedky tejto kategórie sú rozličné, zväčša dané pôvodom konkrétnych
slov. Deadjektíva majú formant -oj-e, -y, desubstantíva a deverbatíva
formant zodpovedajúci formantu východiskového tvaru substantiva alebo
verba: časom, zhora, začínajúc, nechtiac... ,, .
Takto možno chápať lon odvodené adverbiá. Ostatné tvoria druhý pól slovného druhu,
pól amorfných jednotiek. Prechod k tomuto typu prísloviek sa doje stratou členitosti
tvaru. Také sú příslovky dokorán, naporúdzi, dupkom, domov a pod.
Ak sa obsah morfologickej kategórie rozčleňuje na členy privatívneho protikladu,
presnejšie ohraničeným členom protikladu je príznakový člen. Niekedy
sa dá vymedziť práve len tento príznakový člen protikladu. Napríklad
v rámci slovesnej kategórie rodu, ktorej obsahom je povaha intenčného vzťahu
medzi slovesom a jemu nadradeným podstatným menom, dá sa jednoznačne
vymedziť pasívum, trpný rod: pripásíve je medzi slovesom a jemu nadradeným
substantívom zásahový vzťah. Pri slovese v pasívnom tvare totiž pociťujeme,
že jemu nadradené substantivum je pomenovaním paciensa slovesného deja:
dom sa staval, chlapec je chválený, natieraná dlážka, dvíhané bremeno ... Všetky
ostatné prípady sa chápu ako aktívum, činný rod (resp. ako ,,nie-pasívum").
Preto aj pri tvaroch neosobných slovies — hoci tu je alogické hovoriť o slo-
35