Slovenská akadémia vied - SAV

zreteľ: naoko, navonok, osve, vcelku, na- vzájomne, celkove, odborne, kompovzájom,
vospolok
zične, vojensky, politicky, platové,
povahové
Jednotlivé parciálne významy prísloviek nemajú rovnako blízko k základným
významovým typom. Okolnosť je vzhľadom na dej externá a takýto vzťah
k deju majú predovšetkým významy miesta, času a príčiny (účelu, účinku
a prípustky). Pretože význam príčiny je početne slabo zastúpený (a podobne
i jeho podružné významy účelu, účinku a prípustky), ostávajú ako typické
okolnostné významy význam miesta a času. Vyjadrenie miesta a času vlastnostnými
příslovkami (blízko, daleko; nedávno, príležitostne) je sekundárne
a vzniká len analógiou podľa prísloviek spôsobu (prísť rýchh — príst predčasne).
Naopak vlastnosť ako vyjadrenie toho, čo je náležitosťou deja, je typicky
zastúpená v deadjektívnych příslovkách spôsobu (miery a zreteľa). Vyjadrenie
týchto významov okolnostnou formou je sekundárne, a preto menej početne
zastúpené (hovořit nahlas, ležať horeznačky, sedieť potme, íst krokom).
Významové členenie prísloviek si treba predstavovať polárne. Na jednej
strane je pól okolnosti s typickým zastúpením v příslovkách miesta a času, na
druhej strane pól vlastnosti, typicky zastúpený v příslovkách spôsobu, miery
a zreteľa. Obidva typy do seba prechádzajú:
Okolnost
miesto čas príčina
spôsob miera zreteľ
Vlastnost
Významy miesta, času, príčiny (účelu a účinku) a spôsobu (miery a zreteľa)
sa nevydeľujú na základe vonkajšej formy, ale iba na základe významovej
rovnorodosti. Významovo rovnorodé příslovky možno spájať do priraďovacej
syntagmy (možno ich spájať i so substantívnymi výrazmi tej istej významovej
platnosti): hore, vzadu i dolu; dnes, zajtra alebo pozajtra; príjemne, pohodlne
a lacno; telesne i duševne; včera i v nedeľu; mih a s úsmevom.
Obzerám sa ustavične napravo a naľavo a najviac nazad, (KUKUčíN) — Všetko bude tak
ako včera, predvčerom, pred týždňom, (MINáč) — Pozrela sa naňho a vzdychla zhlboka
a ľútostivo, (SKALKA) — Vážne i žartom sa ľudia sľubovali, (TATABKA)
Vdeterminatívnej syntagme možno rovnorodé příslovky navzájom striedať:
pracuje doluj neáalekoj vzadu; príde dnes] ráno/ onedlho; urobil to naschvál/
nár očky j nevoľky I nechtiac; je trochu) veľmi I dosť'/nadmieru neopatrný ap.
Priradovanie rôznorodých prísloviek sa cíti ako výrazová zvláštnosť:
Urobila to hneď a najmocnejšie vo svojej prvej knihe. (A. MATUšKA) — Hovoril šepmo
a málo. (TAJOVSKý) — Počítam, že to spravíme spoločne, rúče a načas, (HEčKO)
570