Slovenská akadémia vied - SAV

S iným slovesom:
Chlapom, ktorí sa celý týždeň pasujú so zasmolenými klátmi, dobre príde poriadne sa
raz vydrhnúť v teplej vode. (OHBOBáK)
Hodnotiaci význam týchto prísloviek si žiada väzbu s neurčitkom alebo
s vedľajšou vetou. Tým sa tento význam odlišuje od významu vnútorného
stavu. Uvedené příslovky môžu mať poväčšine obidva významy: zima mi je —
zima mi je tu stáť. V prítomnom čase sa môžu používať bez slovesa. Niektoré
sa používajú len takto: najtiaž, div, nediv, chvalabohu.
Prípady s vedľajšou vetou:
Nuž mi čudno, že som sa ja tiež pomýlil, (KUKUčíN) — Škoda ťa, Maroško, že si tak do
klepca vliezol, (KALINčIAK) — Chvalabohu, že ich viac neuvidím, (JESENSKý) — Nie dosť
na tom, že pobrali mužov, chcú pobrať i kone. (FIGULI)
Příslovky vyjadrujú stav aj pri osobných tvaroch slovies:
1. prechodné prípady s neurčitým zámenným podmetom: to je dobre, zle,
horšie, mrzko, podobne, rovnako, jedno; všetko jedno; to je dosť, príliš; to je dávno,
skoro, neskoro, priskoro; h je škoda; to je mi egál (hovor.), fuk (hovor.).
To je mrzko, (TAJOVSKý) — Oveľa lepšie je to u Lazarovej, (A. MATUšKA)
jedno, (šVANTNEB) — Či je to Vám Skoda!! (MINáč)
— Nám jo to
2. prípady s osobným podmetom pri slovese byť: byt dobre, zle, Ucho; byt
dobre, zle, ľahšie na tom; byť ľahšie s niečím; byt hore, navrchu, nažive, zadarmo,
vstave (hovor.), pokope, pohromade, osamote, spolu, zbohom, nanič; byť nakríž,
zadobre, zajedno, zarovno s niekým; sem patria účelové a účinkové příslovky
v stavovom význame: byt poruke, naporúdzi, pohotové, napohotove, nadarmo,
vhod, nevhod.
Musíte byt tichšie, lebo ich zobudíte. (MINáč) — Povráva sa po dodino, žo starý otoč sú
veľmi zle. (KBáLIK) — „A ty," radila mama, „si tak ľahšie s trápením." (FIOULI) — Dnes
naše slovo musí byt navrchu S (TAJOVSKý) — Stará by sa tešila, keby bola naživo, chudora.
(TATABKA) — Možno by už nevedel s ňou byt zajedno, (OHBOBáK) — I okná na domku boli
zarovno s chodníkom, (TOMAščíK) — André bol hrdina a jeho oboť nebola nadarmo.
(PLáVKA)
3. pri iných nepredmetových slovesách: vyjsť najavo, najedno, navrch, navnivoč,
nazmar, naprázdno, nahóh, nadarmo; obísť nasucho, naľahko, naplano,
zle, dobre; prísť draho, vhod, nevhod; mat sa dobre, zle, zbohom; držať sa spolu,
pokope, pohromade, spolu, vovedne; udržať sa nažive; obrátiť sa navnivoč, naruby.
A tak vyšla i Dorina nevinnosť najavo, (KUKUčíN) — Colá vec mi prišla nevhod, (JE­
SENSKý) — "Ale to vám príde draho, (KABVAš) — Všetky voči obrátili sa prod joho zrakom
naruby, (OHBOBáK) — No, maj sa mi dobre] (SKALKA)
4. pri predmetových slovesách: mať jasno, nahlo, naponáhlo, namále, blízko,
ďaleko; mať dobre, sucho, mokro, čisto, špinavo; mať poruke, naporúdzi, napohotove,
pohotové, pokope, pohromade, spolu; dať najavo, dokopy, dohromady, dovedna,
610