Slovenská akadémia vied - SAV

tvary slovies). Táto derivačná súvislosť sa zachováva i synohronicky (okrem
malej skupiny prísloviek, ktoré už stratili morfematickú štruktúru).
Okolnostné příslovky majú analogickú morfematickú štruktúru ako východiskové
flektívne tvary. Pôvodné pádové prípony, resp. i predložky sú však
v příslovkách ich trvalou, nemennou morfematickou súčasťou bez paradigmatických
súvislostí a majú len čisto okolnostný význam: vyjadrujú špecifický
okolnostný vzťah k nadradenému slovu (som dom-a, pôjdem dom-ov; postavili
ko hor-e, prichádza z-hor-a).
Okolnostné príslovkové morfémy sú teda funkčne na tej istej úrovni ako
pádové morfémy a predložky, majú gramatickú povahu a tvoria náplň gramatickej
formy okolnostných prísloviek.
Okolnostné příslovky spája s nadradeným slovom jednoduchý, nediferencovaný
vzťah. Tento vzťah však nie je pre všetky tieto příslovky jednotný. Na
rozdiel od vlastnostných prísloviek, kde sú len tri morfémy -e, -o, -y, ktoré
vyjadrujú vo všetkých prípadoch ten istý vzťah k nadradenému slovu, sú
okolnostné morfémy početné a každá z nich vyjadruje osobitný okolnostný
vzťah příslovky k nadradenému slovu. Súvisí to s tým, že okolnostné příslovky
vznikali individxiálne z jednotlivých, a to rôznych flektívnych tvarov. Pokiaľ
sa pri tomto tvorení uplatnili isté modely, sú početne obmedzené.
Pri okolnostných příslovkách rozlišujeme vcelku morfematické typy so
sufixálnymi morfémami a morfematické typy s prefixálno-sufixálnymi morfémami.
Okrem toho je tu typ samostatná morféma po +• vlastnostná príshvka na
-sky/-cky.
Okolnostné příslovky so sufixálnymi morfémami
Patria sem příslovky, ktoré majú svoj pôvod v holých pádoch podstatných
mien: v inštrumentáli, v akuzative a v lokáli.
Příslovky s morfémami -om, -ami a -ou s okolnostným významom miesta:
bokom, krížom, krlžom-krážom, okruhom, priekom, vrchom (analógiou k nim aj
predom, zadom); miestami; stranou;
času: časom, obratom, večerom, večierkom; chvílami, chvilkami, večerami;
príčiny (účelu a účinku): darom (zried.), nárokom (hovor.), neprávom, omylom,
právom; náhodou:
spôsobu: behom, cvalom, dúškom, kurtom (hovor.), Icosom, krížom, krokom,
kruhom, mimochodom, pólóhlasom, položartom, podfukom, prípadkom, stlpomj
sttpkom, šeptom, šuchom-hmyrom (Hviezd.), šupom, trapom (hovor.), úhorom,
úkosom; sem patria i výrazy ladom a očistom (s nezreteľným slovnodruhovým
základom) a príslovkový výraz psím kurom (zried.);
miery: blkom, bitkom, celkom, cícerkom, cíckomjcíčkom, dupľom (hovor.),
dúškom, húfom, chvatom, kopcom, mihom, neúrekom, radom, razom, šmahom,
úvalom, vrchom; väčšinou.
585