Slovenská akadémia vied - SAV

Upachtení, nepokojní, švihajúci podozrievavými pokladmi na všetky strany, v tejto predsvitnej
hodine pripomínali pekelníkov, spustených z reťazí, (UBBAN)
Aj doplnok k predmetu vyjadrený trpným príčastím je bežný.
Nech neprídem, nájdeme ho ráno zamrznuté, nebožiatko. (KUKUčíN) — Zasněnému
nad zábradlím mosta zdá sa mi, že stojím v stajni pod lampášom a že ju držím v náručí.
(ITGULI) — Marka nájde izbicu s kuchynkou u Őuriaka už vydrhnutu, (HEčKO) — Jej
si nevšímal a často na ňu zabúdal, učupenú v kúte. (OHBOBáK) — Generál Vojta —• na
rozdiel od včerajška — už túto možnost nepokladal za vylúčenú, (UBBAN)
Pretože sa činné príčastie minulé nepoužíva ani v prísudku, ani v doplnku, jeho funkciu
preberá trpné príčastie s rezultatívnym významom. Ukazujú to paralelné typy rozličnýoh
konštrukcií.
Osobitný prípad doplnku k predmetu sa viaže na prísudkové sloveso mat,
pri ktorom je vyjadrený priamy predmet.
Ďurčiakovci mali už kolibu vyriadenú. (šVANTNEB) — Konce zástery vždy mala pritlačené
na očiach, (JTGULI) — Ten má svoju reč naštudovanú, (OHBOBáK) — Namiesto
tvare akoby mala hrudku zeme: takú ju mala neuveriteľne scvrknutú, zvráskavenú.
(MINáč)
V tojto konštrukcii môže byť aj predmet vyjadrený infinitívom alebo vetou.
On ešte vždy mal najslabšie pľúca, a preto mal zakázané spievať, kričat, dúchal . ,
(TAJO'VSKý - ) — Ale naručené máme, aby jedna s ním sedela ... (TTMBAVA)
Slovesné podstatné meno
Slovesné podstatné meno (substantivum verbale) sa v syntaxi používa tak
ako iné podstatné mená: používa sa teda v hocakej vetnočlenskej platnosti.
Isté obmedzenie vyplýva zo sémantiky slovesného podstatného mena iba
v úlohe doplnku.
Slovesné podstatné meno sa používa aj mimo rámca vety ako vytýčený
vetný člen, najmä keď sa vo vete nepomenúva agens deja vyjadreného slovesným
podstatným menom.
A s tým vozením sa na vlaku — to vraj tiež nebudo také ľahké, ako si ľudia myslia.
(JANČOVÁ)
Aj v rámci jednočlennej vety býva slovesné podstatné meno vetným základom
zriedkavejšie.
Náhlivé podávanie rúk, kusé vetičky pohodené žartom i vážne, tupé klepnutie dvorí
za chrbtom a — už bol na chodbe, (UBBAN) — Koncom týždňa otepľovanie, (TLAč) —
„A čo cítite? Predurčenie? Poslanie? A kde to cítite, v ktorom orgáne sa skrýva tonto
vzácny cit?" (MTNáč)
V doplnku sa slovesné podstatné meno používa najmä pri slovesách typu
poklodat čo za čo.
562
Jeho štedrosť pokladal iba za dráždenie, (LETZ)