Slovenská akadémia vied - SAV

V mužskom neživotnom rode sa však rozdiel medzi tvrdo a mäkko zakončenými
vzormi uplatňuje, takže sú tu dva vzory: dub a stroj.
Osobitnú skupinu podstatných mien mužského rodu tvoria mená zvierat,
lebo sa v jednotnom čísle chápu akc osobné — vzor chlap, ale v množnom čísle
sa skloňujú ako neosobné — vzor dub alebo stroj (podľa zakončenia: rys — rysy,
medveď—medvede). Táto skupina je blízka k vzoru životných substantiv,
o čom svedčia dublety A. pi. psy/psov, vlky]vlkov, vtáky]vtákov.
V ženskom rode platí pri vokalických vzoroch rozdiel medzi tvrdo a mäkko
zakončenými slovami, takže existujú dva vzory: žena a ulica. To sú silní
zástupcovia ženského rodu. Konsonantické vzory dlaň a kosť sú málo rozlíšené
a vzor dlaň sa veľmi približuje k mäkkému vzoru ulica: Osihotene stoja podstatné
mená mat a pani.
Osobitné postavenie má vzor gazdiná, ktorý je zmiešaným typom medzi
substantívnym a adjektívnym skloňovaním.
V strednom rode je rozdiel medzi tvrdo a mäkko zakončenými vokalickými
vzormi mesto a srdce. To sú silní zástupcovia stredného rodu. Výrazným typom
je však aj vzor dievča, ako aj vzor vysvedčenie. Tieto vzory sú podopreté sémanticky
a dorivačne.
Súhrnný počot substantívnych vzorov musí obsiahnuť aj zmiešané typy.majúco jednak
prvky substantívneho a pronominálneho skloňovania — vzor kuli, jednak prvky substantívneho
a adjoktívnoho skloňovania — vzory predstavený (vedúci), predstavenú (vedúca),
nájomné.
Flektívny charakter tvarov podstatných mien sa zvýrazňuje alternáciami
hlások v rámci tvarotvomého základu. V slovenčine je však pomerne veľmi
málo alternácií. Aj v rámci skloňovania podstatných mien sa uplatňuje silná
tendencia po rovnakom znení bázy vo všetkých tvaroch. Táto tendencia však
oslabuje flektívny ráz slovenského skloňovania.
Konsonantícká alternácia k-c, ch-s je živá len v N. pi. životných mužských
podstatných mien: vojak — vojaci, černoch — černosi. Vokalícké alternácie
v kvantite sa uplatfmjú najmä v paradigme s tvarom s nulovou pádovou
príponou, a to jednak v jednotlivých prípadoch typu kôň — koňa, dážď —
dažďa, chlieb — chleba; jednak pravidelne v G. pi. prípadov ako žena — žien,
hrana — hrán, kopa — kôp, šaty — šiat, ulica — ulíc, mesto — miest, srdce —
sŕdc ...
Skloňovanie prídavných mien sa výrazne odlišuje od skloňovania podstatných
mien. Iba tvary nominativu slov dlžen, vinen, hoden — hodna —
hodno, rád — rada — rado — radi — rady (používané len v prísudku a doplnku)
sa vymykajú z pravidelného skloňovania prídavných mien podľa vzorov
dobrý, cudzí, páví a otcov.
Tieto štyri vzory prídavných mien sú dobre rozlíšené a sú produktívne.
Vzory dobrý a cudzí sú variantmi toho istého typu, a to variantmi podľa za-
53