Slovenská akadémia vied - SAV

systému. Tendencia po jednotnej báze a tendencia po uniformite tvarov
(tvarová analógia) sa dopĺňajú, i keď tvarová analógia sa viac týka formantov,
gramatických morfém.
Na základe analógie sa zmiernil pradávny rozdiel medzi tematickými
a atematickými slovesami najmä prenesením pôvodne atematickej osobnej
prípony -m ku všetkým tematickým slovesám. Tak vznikol stav typický pre
slovenčinu, že všetky slovesá majú v tvaroch 1. os. sg. príponu -m: som, viem,
jem, dám, máin, chytám, rozumiem, češem, miniem, chudnem, prosím ...
V dnešnom morfologickom systéme slovenčiny uplatňuje sa tvarová analógia
ako zovšeobecňovanie prípony N. pi. -i pri vzore chlap, takže sa dostáva
aj k slovám, ktoré v staršom úze mali v tomto tvare príponu -ia; napr.: voličia>
voliči, hasičia > hasiči, pohoničia > pohoniči ...
Takisto aj zovšeobecnenie prípon prechodníka -úc]-uc a -iacj-ac pri všetkých
slovesách je výsledkom tvarovej analógie. Tak sa odstránili tvary typu ida,
vynesši, davši a nahradili sa tvarmi typu idúc, vynesúc, dajúc.
Podobne sa analógiou vyrovnáva prípona inštrumentálu čísloviek dva
a vyššie; prípona -mi sa dostáva aj do inštrumentálu čísloviek dva, tri: dvomi,
tromi.
V slovenskej morfológii sa silne uplatňuje súvzťažnosť samohlások v gramatických
príponách s predchádzajúcimi hláskami čiže s koncovými hláskami bázy.
Na tomto vzťahu sa zakladajú rozdiely medzi vzormi dub a stroj, žena a ulica,
mesto a srdce, pekný a cudzí. Okrem toho sa silne uplatňuje súvzťažnosť medzi
rodom podstatného mena a zakončením slova v tvare N. sg. To je formálna
charakteristika gramatického rodu. Obidve uvedené morfologické zákonitosti
sa uplatňujú ako silné faktory aj pri udomácňovaní prevzatých slov. Ich pôsobením
nastávajú aj v dnešnom jazyku zmeny: kenguru, m. neskl. > kengura,
ž.; bufet (vysl. búfe), str. neskl. > bufet (vysl. bufet), m.; tableau (vysl. tabló),
str. neskl. > tablo, str.
Vývin v morfológií sa najčastejšie uskutočňuje dvojtvárnu, dubletami.
Starší tvar ostáva v používaní, iba jeho frekvencia sa zmenšuje. Novší tvar sa
spočiatku uplatňuje obmedzene, jeho frekvencia sa však zvyšuje, a to alebo vo
všetkých oblastiach spisovného jazyka, alebo len v istom, štýle. Novšie tvary
sú spravidla progresívne a dáva sa im prednosť.
Dvojtvary bývajú okrem toho rozlíšené aj v inom zmysle, napr.: G. pi. koňov — koni,
grošov — groši... Tu každý z dvojtvarov je v istom význame daného slova jedine možný,
a preto tieto dublety stoja popri sebe ako rovnocenné jednotky, ktoré si nekonkurujú.
Ak medzi dvojtvárnu niet významového ani funkčného rozdielu, časom
zvíťazí novší tvar úplne. V tomto prípade sa dubletnosť odstraňuje ako zbytočná
formálna príťaž. Z najnovšieho vývinu slovenskej morfológie možno
uviesť viac príkladov, ktoré ukazujú, že slovenský morfologický systém, i keď
oddávna je pomerne jednoduchý a obsahuje málo dvojtvarov, zbavuje sa
48