Slovenská akadémia vied - SAV

pred večerom, (TIMRAVA) — Pravdaže, najväčšiemu nebezpečenstvu bývajú vystavené
ženy pri pôrode, najmä keď nedostanú zavčasu ošetrenie, (šVANTNER)
Sponové slovesá s významom existencie zhodujúcej sa s realitou a s odtienkom
fázovosti sú početné. Používajú sa v dvojčlenných aj jednočlenných
vetách. Sú to najmä slovesá stať sa, stávať sa, ostať, ostávať, zostať, zostávať,
prísť,
prichodit.
Sponové slovesá stat sa, stávať sa vyjadrujú
začiatočnú fázu existencie príznaku,
zväčša adjektívneho a substantívneho. Používajú sa len v dvojčlenných
vetách.
Stávaš sa akýmsi bezočivým, chlapče! (úzus) — Osemnásť najplnších a najúrodnejších
rokov venoval dielu, ktoré sa stalo nielen jeho pýclwu, ale i pýcliou celého mesta, (ZúBEK)
Sponové slovesá ostať, ostávať majú dva významy: vyjadruje sa nimi alebo
trvanie stavu bez zmeny, alebo náhla zmena stavu.
Iba kontext pomáha rozlíšiť tieto dva významy. Podobne je to aj s ich dubletami
zostať, zostávať.
a) Aký bol cez celý život, taký zostal až do smrti, (KUKUčíN) — Eva už nemohla
vážnou zostať. Darmo je — ona nemôže sa pretvarovať, (KUKUčíN)
b) Teraz mu ostalo trochu teplejšie okolo srdca, (HORáK) — Ostalo mu odrazu zima.
(JAšíK) — Ešte som nozačal ani chodiť, ked som zostal sirotou, (KUKUčíN) — Ostal
omráčený, ale hneď sa zase prebral, (FIGULI)
Pomocné slovesá prísť, prichodit vyjadrujú zmenu stavu, začiatočnú fázu
stavu. Používajú sa v jednočlenných vetách v spojení s vetnými příslovkami.
To tak niekedy človeku príde zle a celkom od ničoho, (BEDNář) — Boriši prišlo ľúto.
(TIMRAVA) — Keko zastal, uprúc ako žúžoľ oči, od ktorýoh zlo prichodilo, na Paľa, a pozerá
za ním, ako odchodí, (TIMRAVA) — Ani sme nespali, čo nám ho priehodllo ľúto. (JANčOVá)
Sem patria aj spojenia ide mi do plaču (do smiechu, do samopaše a pod.),
v ktorých je pomocné sloveso ísť.
A pani majstrovoj hlas sa zatriasol; šlo jej do plaču,
(KUKUčíN)
Sponové slovesá, ktorými sa vyjadruje existencia v predpoklade osoby-nie
gramatického subjektu vety, sú početné a používajú sa v dvojčlenných vetách.
Sú to slovesá zdať sa, zazdať sa, pozdávať sa, javiť sa, vyzerať, pripadať, prichodit,
vidieť sa, predchodiť.
Ponurá farárova pracovňa zdala sa im zrazu colkom príjemná, (HEčKO) — Solan zažal
v izbe svetlo a v tom svetle sa mu zazdalo všetko otupnejšie ako prv. (BEDNář) — Dve
hviezdy sliepňajú dosial ospanlivo proti blížiacemu sa úsvitu. Vyzerajú náramne opustoné
na prázdnom obzore, (CHROBáK) — Rýchle sa vžil do nového okolia, ktoré sa mu javí
zaujímavé a krásne, (ALEXY) — Čím väčšiu priepasť otvára čas medzi mnou a neblahými
udalosťami, tým sa mi vidí môj pomer k majstrovi nejasnější a majster sám zložitejší
a záhadnější, (ZúBEK) — Ale mne, ktorý sa nerozumiem, mne prichodí viac mŕtvy nož
živý. (KUKUčíN) — Nemám rád slovo zurčať: vždy sa mi videlo prázdne vznešené, romantizujúce
a literárne, (MINáč)
374