Slovenská akadémia vied - SAV

V úlohe iných slovných druhov sa citoslovoia vyskytujú
V úlohe prídavných mien.
zriedkavejšie.
Bola som do sveta hr. (GABAJ) — Dotkni sa ho, hneď je bum! — Taký má byť chlap.
(BáZUS) — Ty si ešte mladá, len také mačiatko. Rozumček máš za groš a rozmysel taký
hřřř — pŕŕŕ. (FIGULI)
V úlohe prísloviek.
Mojich šesť tisícok je fuč! (VAJANSKý) — Iste za dverami načúval, počkal, kým Kubuš
dokončí, a keď videl, že sme v závoze, že nemôžeme ani čihi ani hot, vošiel a pekne sa
predstavil, (OHBOBáK) — Budíček pravidelne tiká tiki, tiki, tiki. (VAJANSKý)
K úlohe zámen sa blíži citoslovce fuk v takomto použití: Ty konáš podľa svojej
hlavy a súdružská pomoc je tebe fuk. (LAZABOVá)
V úlohe substantiv.
Nuž sbohom, Adam! A krk nevylom!! Klop-klop-klop kopýt, (BáZUS) — Vše v noci
spustí sa prudký lejak a Pálkovi ohlasuje sa svojím stereotypným ,cup-onp'. (KUKUčíN) —
Prečo práve do „br" ľudia zakliali svoj hnus? (GABAJ) — „Ty mä-ä-äk!" Trnka zamäkotal,
akoby človek Krtovu kozu počul. Ani Krt mu neodpustil, skríknuc naň: „A ty kikirikí!"
(KUKUčíN)
Citoslovcia sa substantivizujú ešte jedným spôsobom, ktorý nepokladáme
za skutočnú substantivizáciu: citovaním hotových jazykových jednotiek na
mieste podstatných mien vo vete. Tento spôsob nie je charakteristický iba pre
citoslovcia, ale sa týka všetkých slovných druhov. Najčastejšie býva postavenie
v podmete a predmete.
Pustila som mu [psíčaťu] biednicu zvysoka rovno do papuľky. Zahodilo sa na ňu
a spravilo veľmi hlasno chňap. (JTOULI) — A ked po hradskej od Ľubovne ku Kežmarku
hrkocú furmanské vozy, priťahujú pohoniči opraty a hé, hó kričia na kono. (HOBáK)
Sem patrí aj spojenia ani muk.
Janko, Zuzka. Ani muk. To vám vravím, (TATABKA) — Ondrichová konečne sľúbila.
„Ale o mne ani muk!" doložila, (VAJANSKý)
Od spomenutých spôsobov substantivizácie, pri ktorej sa vlastne rámec citosloviec
neprekračuje, treba odlišovať homonymné prípady mužského rodu.
Nejde tu o substantivizáciu, ale o nové slová, ktoré majú všetky, a to aj morfologické,
substantívne vlastnosti:
Zďaleka bolo počuť hlas zvoncov; ceng rástol, (VAJANSKý) — Sadajú ticho na miesta
bez buchu a hrmotu, (KUKUčíN) — Ako čo by sa boli všetky hory druzgom lámali, tak
zahučalo, (DOBšINSKý, POVESTI)
Tieto výrazy sa rodovo i významovo opierajú o dejové podstatné mená typu
cengot, buchot, druzgot.
Iné sa opierajú o slovesá:
Chytil koniec do hrsti a na jeden myk bol kyjak vytiahnutý, (DOBšINSKý, POVESTI)
A napokon sú prípady, ktoré sa opierajú priamo o citoslovcia.
821