Slovenská akadémia vied - SAV

ako stena. Tak je to aj pri adjektivizovanom trpnom príčastí ako nahnevaný,
rozhodnutý . .. Napr.: Súc podnapitý, cítil sa istejším, (UBBAN)
urastený,
V súčasnom spisovnom jazyku sa používajú rovnako utvorené prechodníky
od dokonavých i nedokonavých slovies. Odlišne tvorené prechodníky nedokonavých
slovies ida (= idúc), buda (— súc), ktoré sa kde-tu vyskytujú ako
charakterizačný prostriedok umeleckého štýlu, treba pokladať za arohaizmy.
Lucka, ída cestou, pritúli sa k mužovmu boku. (HEčKO) — Buda tebou, synku, netrápil
by som sa. (HEčKO)
Aj prechodníky dokonavých slovies utvorené príponou -v, -vši sú archaické:
zavolav, zavolavši (= zavólajúc), vrátiv sa, vrátivši sa (— vrátiac sa), byvši
(= súc); podobne aj mavši (= majúc), živši (= žijúc) .. .Používali sa v staršej
literatúre.
Ale predsa, byvŠi jej otcom, by som nedovolil, (KALINčIAK) — To skúsiv, v hanbe
pod chvoj šupol. (HVIEZDOSLAV) — VysotivSi bradu s nakřivenou tvárou nabok, hlučne
povedala: „Ak bude." (JESENSKý)
Prechodník ako slovesný tvar používa sa v spojení s dvojčlennou vetou. Za
gramaticky nadradenú substanciu sa pokladá gramatický podmet vety.
Strom sa zaklátil, trochu postál, akoby zaváhal, a potom sa s obrovským huriavkom
zvalil, mliaždiac, kváriac, drúzgajúc všetko pod sebou, (HOBáK) — Vracajúc sa, pred
bránou zastihol som Greguša. (TIGULI) — Presviedčal, skúmavé dlaň kladúc nad oko ...
(KRASKO)
Pomerne zriedkavé sú prípady, v ktorých niet takéhoto vzťahu medzi prechodníkovým
dejom a podmetom vety. Je to jednak pri spojení prechodníka
s jednočlennou vetou, jednak s takou dvojčlennou vetou, ktorej podmet nie je
činiteľom prechodníkového deja, i ked sa vo vete osobitne vyslovuje.
Počúvajúc ich, zdalo sa mu, že každé klepnutie ozýva sa v ňom a vyvoláva stonásobnú
ozvenu, (UBBAN) — Dochodiae ta, zaznel jej do uší veselý hovor, (TIMBAVA) — Marcel
nedôvoroval Lotiakovi, a jednak, nevediac sa opanovat, vybúšila takto z neho rozhorčenosť.
(JéGé)
V niektorých prípadoch ide o tzv. absolútne prechodníky, ktoré však už nie
sú slovesnými tvarmi, lebo majú funkciu příslovky alebo predložky.
I nedávno v kuchyni sa mu to nechtiac podarilo, (šOLTESOVá) — „Takto, hla, to bude
celý život, takto," uspokojuje sa. „Slúžiť vstávajúc-líhajúc ..." (KUKUčíN) — Nebol si
istý, pravdu povediac, vôbec nevedel, ako sa môžu dať oni do roboty, (TATARKA) —
A naozaj — nehladiac na jeho snetivú a hrdzavú pšenicu — ani raz nepočul, že by mu
zemiaky v pivnici hnili ... (HEčKO) — V dejinách vedy sa vyskytli rôzne druhy schém
počnúc konvenčnosťou a končiac požiadavkou úplnej opakovatelnosti, (FILKORN)
Prechodník ako slovesný tvar sa používa len v spisovnom jazyku. V ľudovej
reči niet prechodníkov; miesto nich sa používajú podobne utvorené tvary
s funkciou prísloviek: idúci, pískajúci, plačúci, stojaci ..., resp. idúchy, le-
489