Slovenská akadémia vied - SAV

spájacím prostriedkom. Tak vznikajú opakované (dvojčlenné alebo aj
viacčlenné) parataktické spojky typu aj — aj, i — i —• i ...
Aj krok, aj pohyby sa jej zmenili, skoro by človek nepoznal ti'i starú tichú, pokornú
Kudláčku, (MINáč) — I zemiaky by bolo treba obsýpať, sú v plnom kvete, i ozimný
jačmeň už dozrieva, i povriesla by bolo treba viazať, i z rúbaniska zviesť siahovicu, i to,
i ono . . . (SKALKA) — Ja tú starú kravu nebudem ani ťahať, ani tisnúť, (UBBAN)
Patria sem aj dvojčlenné spojky typu nielen — ale (aj), lebo obidve Časti
takýchto spájacích výrazov sa významom dopĺňajú.
A to predsa viete, že ženská práca je lacnejšia nielen u nás, ale na celom svete, (KBNO) —
Je kazateľom nielen na kazateľnici, ale aj v živote, (MINáč) — Ľudia líhali si na lôžka
umdlotí, s ťažkými vzdyehmi ani nie tak od práce, ako skôr od akejsi zvláštnej ťažoby.
(PLáVKA) — Tvoj stôl má síce rovný povrch, ale nemá vysoký lesk. (TLAč)
V rámci hypotaxy slúžia tomuto pevnejšiemu skĺbeniu syntagmy slová,
ktoré už v rámci základného čiže nadradeného člena syntagmy naznačujú
príslušný syntagmatický vzťah. Sú to tzv. t-ové výrazy: substantívne zámeno
ten, tá, to; ďalej adjektívne zámeno taký, -á, -é; potom číslovkové zámená toľko
a toľký a napokon adverbiálne zámená tak, tam, vtedy, tým, zato, preto a pod.
Tieto t-ové výrazy sú tiež pomocným indikátorom syntagmatického vzťahu.
Pomocou nich vznikajú dvojčlenné spájacie prostriedky skladajúce sa
z deiktického t-ového slova a z vlastnej spojky, napr.: to — že, to — aby, taký -—
aby, toľko — ako, tak — Že, tak — aby, tým — že, nato — aby.
To by nespravili ani v jednom poriadnom dome, aby hýbali niečo z miesta za ten čas.
(TIMRAVA) — Usmieval sa len preto, aby si trochu udobril Marku, (GABAJ) — Chcela si
spomôcť tým, že odprevadí syna na stanicu, (KUKUčíN) — Ondrej ostal taký, že sa nezmohol
ani na slovo, (MINáč) — Každý dostal toľko rán, že by i dosiatim bolo dosť.
(JEÖÉ)
Tú istú úlohu ako t-ové deiktické výrazy majú aj formálne vetné členy inej
slovnodruhovej platnosti, napr.: zakaždým, vždy, od toho času, už aj . ..
A čo raz prechádzal drevárňou, zakaždým ho pichlo na srdci, (ONDBEJOV) -- Náhle
čerti temian zavoňali, ní aj sa zhŕkli okolo neho. (DOBšINSKý, POVESTI)
Korelovaný výraz sa používa aj v podraďovacom súvetí najčastejšie vtedy,
keď na prvom mieste je nadradená veta a na druhom mieste podradená veta.
Tak sa signalizuje vzťah k tomu, čo nasleduje a ešte nie je vyslovené. Tak napr.
v príčinnom súvetí používame korelovaný t-ový výraz preto len v anteponovanej
nadradenej vete. Zriedkavejšie je podradená veta vložená do nadradenej vety.
Dovliekol ho som Machaj preto, lebo nevedeli napochytre zohnať materiál, (MINáč) —
Vlastne však preto smo šli jalovicu predať, že bolo menej sena. (TAJOVSKý) — Preto, že
nojdeš ty, nopôjdom ani ja. (úzus)
Ak sa v súvetnom type spravidla používa anteponovaná podradená veta,
v nadradenej vete sa korelovaný výraz používa veľmi zriedkavo. Častejšie sú
681