Slovenská akadémia vied - SAV

6. a) Kondicionál vyjadruje zdôraznené tvrdenie alebo popretie deja — jeho
platnosť alebo neplatnosť.
Pri takomto použití vo zvolacích vetách (najmä v otázkach) stojí kondicionál
za indikatív a zdôrazňuje reálny vzťah medzi predikátom a subjektom vety.
Zdôrazňuje sa, že reálnosť príslušného dejového alebo iného príznaku v spojení
so subjektom je zvrchovane odôvodnená (neodôvodnená, vylúčená). Autor
reči sa v zvolacej vete rozhorčuje nad možnosťou opačného náhľadu alebo
neuznávania plnej (nediskutabilnej) odôvodnenosti (absurdnosti) predikačného
spojenia.
Takáto významová platnosť kondicionálu vo zvolacích otázkach sa uplatňuje
najmä v citovo motivovanej replike. Zvolacia otázka je citovo príznakovým,
opisným ekvivalentom oznamovacej vety. Zvýrazňuje sa to časticami
čo by, kde by, ako by.
Podkopne starý otec zemiakový koreň a vyvalí na povrch hnilobu. „Ale fuj! Pozri,
koľká kaša. Nenazlostilo by to človeka?" (HEčKO) — Kto by netúžil dočkať sa dňa, ked
konečne stíchne rinčanie zbraní? Kto by netúžil konečne vydýchnuť si na voľnej chaldejskej
zemi? (rcouLi) — „Strýčko, viete, že Greguš je socialista?" „Čo by som nevedel!"
opýtal sa nechápavo Križon. „Ved to o ňom vie každý. On sa tým netají. Máš vari dačo
proti tomu?" (ZúBEK) - Kto by robil takú zbytočnú robotu! (úzus).
Zvolacou vetou s kondicionálom sa popiera a za neplatný vyhlasuje protiklad toho, čo
hovoriaci chce vysloviť. Takýmto nepriamym vyjadrením sa myšlienka vyslovuje vypuklejšie
a dramatickejšie.
b) Kondicionálom sa vo vedľajšej vete vyjadruje dej, ktorého podmienky
(odôvodnenie) popiera alebo obmedzuje hlavná veta.
Ide napospol o kondicionál vo vedľajších vetách objektových, podmetových
a atributívnych.
A veru ked mu otec umrel, nemohol sa požalovať, že by ho bol v dlhoch zanechal.
(KUKUčíN) — Neverím, pane, že by si nevedel odpúšťať, a preto odpusť i jemu a vráť mu
život, (PIGULI) — Nemyslím, že by naši ľudia do teba skákali," poteší ho starec, „nezababral
si sa." (HEčKO) — Nikoho som nemala, čo by ma bol zastal, (TIMBAVA) — Kde len
mohol, hodil [dedinský krajčír] nejakú cifru; nevynechal ani takého miestka, kde by
ihlou bodnul, (KUKUčíN) — Ach, nesiem v sebe slnce. Či to kedy svet slýchal, že by človek
uniesol slnce? (šVANTNEB) — Ako štúrovského teoretika predstavuje ho [Kukučín
Zocha] skoro výlučne len v praktickej činnosti, hoci nemožno predpokladať, že by nebol
býval informovaný aj o výsledkoch jeho slovesných snažení, (A. MBáZ) — Nepamätám sa,
že by mi o tom bol vravel, (úzus)
1. Príbuznosť prípadov sub b) s prípadmi sub a) možno ukázať na príklade zo Švantnera:
Gi to kedy svet slýchal (= Nie je možné), že by človek uniesol slncet Tento príklad patrí do
skupiny b). No jeho upravená podoba Kdeže by človek uniesol slnce! (== Človek neunesie
slnce) by patrila do skupiny a). Z toho vidieť, že príklady v skupine b) sú zväčša štylisticky
neutrálnym rozvedením emfaticky príznakových prípadov a).
2. Charakteristickým znakom hlavnej vety (v skupine b), ktorej obsah dopĺňa vedľajšia
veta s kondicionálom, je negatívna podoba alebo negatívna platnosť jej prísudku.
Zápornú platnosť má aj zvolacia kladná otázka.
542