Slovenská akadémia vied - SAV

čiže schémou: D A
— Z. D A
je dej s implicitným ágensom. Paciens deja sa
vyslovuje osobitným slovom, ktorý má tvar závislej substancie Z.
K tomuto intenčnému typu patria neosobné predmetové slovesá. Vyjadrujú
sa nimi psychofyzické deje. Pomenovanie závislej substancie býva pri nich
v akuzative alebo v dative.
Príklady na slovesá s akuzatívnou rekciou: bolieť, smädiť, omínať, napínať,
mraziť, oziabat, zduť, svrbieť, poraziť, pošinúť; mrzieť, škrieť, premknúť, strašiť,
mátať, vodiť niekoho ...
Príklady na slovesá s datívnou rekciou: tráviť, zaľahnúť, zabehnúť, pľuštať,
uľaviť, uvoľniť sa, priťažiť; šupiet, snívať sa, mariť sa, zdať sa, činiť sa; čnieť sa
niekomu ...; prísť, patriť sa, slušat sa niekomu ...; záležať na niečom, ísť o niečo,
dariť sa, vodiť sa, lenit sa, sladit sa, tažit sa niekomu ...
6. Ak sa agens deja nevyjadruje, lebo je nepoznateľný a za taký sa aj
pokladá, a ak sa ani paciens deja nevyjadruje, lebo je obsiahnutý v samom
deji, dostávame jednočlenný intenčný typ, ktorý sa dá zachytiť schémou: D P
.
V tomto type sú neosobné slovesá-impersonáliá, pri ktorých sa agens deja dá
chápať aj ako obsiahnutý v samom deji. Preto možno pri týchto slovesách
použiť aj presnejšiu schému: D A!P
. To znamená, že v jednom slove sa implicitne
vyjadruje neutralizovaný agens aj paciens deja a že toto slovo je aj
pomenovaním deja.
Do tohto intenčného typu patria neosobné bezpredmetové slovesá. Príklady:
pršať, mrhólit, sněžit, rosit; oblačiť sa, vyjasnievať sa, vychvílit sa; blýskať sa,
hrmieť; viať, dut, pofukovať; mrznut, poľaviť, obľaviť, otepliť sa, ochladiť sa t
zozimiť sa, jariť sa; brieždiť sa, svitať, rozvidniť sa, zoriť sa, šeriť sa, tmiť sa,
mrkať, večerit sa; zaľahnúť v ušiach, škŕkať v žalúdku, zájsť za nechty, spieť
v dlaniach, mariť sa pred očami, odľáhnút na duši, svitnúť v hlave; dať, dať sa.
Sem patria aj odvodeniny uvedených slovies, ako pršiavať, prepŕchat,
sprchnut, rozpršať sa, napršať, zaoblačitsa, preblesknúť, zahrmieť, pohrmievať ...
Interferencia typov
I keď jednotlivé intenčne typy sa odlišujú celkom zreteľne, hranice medzi
nimi nie sú nepreniknuteľné. Nielen vo vývine jazyka jednotlivé slovesá prechádzali
z jedného intenčného typu do druhého, ale aj v dnešnom jazykovom
systéme sú javy, ktoré ukazujú interferenciu jednotlivých typov. Sú to predovšetkým
slovesá, ktoré majú rovnakú podobu, ale sa používajú v rozličnej
intenčnej hodnote. Napríklad slovesá šiť, variť, upratovať, hlásiť, písať, pit a pod.
majú jednak intenčnú hodnotu A -»- D -* P, jednak intenčnú hodnotu A -> D P
.
Pravda, s rozličnou intenčnou hodnotou môže byť spätý rozličný význam.
Alebo slovesá fúkať, búchať, prašťat, trestat a pod. majú jednak intenčnú hodnotu
396