Slovenská akadémia vied - SAV

Od predmetného použitia čísloviek (s vypustením mena príslušného počítaného
predmetu) treba odlišovať absolútne použitie základných čísloviek pri
označovaní číselných pojmov.
Opýtaj sa Ondrovho chlapca, a už chodí vari tretiu zimu, kolko je päť a sedem, nuž
alebo háda do sveta, alebo si musí stiahnuť kapec, odčítať päť prstov na nohe, sedem, na
rukách, a ešte mu vše vyjde pätnásť! (TAJOVSKý)
Číslovka päť sa používa v expresívnych frazeologických spojeniach o milých
päť, jeden za päť a druhý bez jedného za šesť, kúpiť za päť prstov.
I pantofle zhodil z nôh a bosý dubil o milých päť, že mu svet tlieskal, (TAJOVSKý) —
Jedno za päť a druhé bez jedného za Šesť. (úzus) — Kupčil podľa obľúbenej metódy všetkých
zlodejov „za päť prstov a šiestu dlaň", (ZGUBIšKA)
Číslovky sedem, osem v nepriamych pádoch v koncovkách -ich, -im, -imi majú mäkké i,
hoci pred ním nie je mäkká spoluhláska. Tu treba odlišovať tvar základnej číslovky s mäkkým
i ód tvaru radovej číslovky s ypsilonom: Kocúr sa vzpiera a chlapec ho vlečie
k siedmim hrobčekom. (RáZUS) — Ja som za tie tri roky škodoval vyše ôsmich stovák.
(KUKUčíN) — Vtedy, pred siedmimi rokmi, v dusnej teplej tme, bolo víťazstvo najťažšie,
(CHROBáK)
Číslovka sedem, podobne ako tri, vyjadruje rozprávkový a magický počet. Označuje
veľkú mieru — ked sa má vyjadriť, že čosi bolo ďaleko, dlho trvalo a pod. Používa sa aj
v bibliokýeh súvislostiach a v pomenovaní medovnikárskeho výrobku „sedem detí":
Paľo sa mohol nasťahovať do mlynárovho bytu, bol prázdny, mlynár bol zavretý
a mlynářka u akejsi rodiny za siedmimi horami, (MINáč) —• Čo mi kúpiš? — Štefan:
Sedem detí za grajciar, (TAJOVSKý)
Základné číslovky od jedenásť do devätnásť majú takúto podobu: jedenásť,
dvanásť, trinásť, štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť, osemnásť, devätnásť.
Vznikli zo základných čísloviek jeden, až deväť, z predložky no a z číslovky desat (jeden +
na -j- desať > jedenásť; štyri -f- na + desať > štrnásť). Majú zakončenie -t, als prvá ich
zložka má na rozdiel od príslušnej číslovky na konci -t, teda pät-, šest-, devät-: pätnásť'
šestnásť, devätnásť. V číslovke štrnásť kmeň prvej zložky má podobu žtr- (bez vypadnutého
-y-). V číslovke jedenásť zdvojené n (z číslovky jeden a predložky na) sa zjednodušilo na
jedno n. Z niekdajšieho spojenia na + desat je v dnešnej spisovnej slovenčine morféma
-nást.
Číslovky od pät po dvadsať sa v nepriamych pádoch obyčajne zhodujú v páde
s určovaným podstatným menom. Len zriedka sa vyskytujú prípady neskloňovanej
číslovky. V N. pri mužských osobných podstatných menách je častý
aj základný tvar päť popri piati: piati chlapcifpät chlapcov.
Jedenástim zástupcom pravice šlo iba o to, aby zastrašili delegátov, (GOSIOROVSKý) —
Pavo od Múčiny vojde ešte do dvanástich domov, (HEčKO) — Ondrej Pevný asi pred
sedemnástimi rokmi nastúpil úrad učiteľský, (KUKUčíN) — Neverím, že by bolo v našej
dedine len devätnásť uvedomelých ľudí! (HEčKO) — Najjasnejší Pane, tvoj syn bol pred
štrnásť rokmi v našej Zlatnej krajine a vyslobodil nás. (DOBšINSKý, POVESTI)
Číslovky, ktoré označujú celé desiatky (okrem desať), majú takúto podobu:
dvadsať, tridsať, štyridsať; päťdesiat — deväťdesiat. Tvoria dve skupiny, číslovky
325