Slovenská akadémia vied - SAV

typy, ktoré sa udržiavajú v morfologickej stavbe ako výrazné typy živené
frekvenciou príslušných slov. Také sú slovesné vzory niest, brat, triet. Podobne
aj substantívny vzor gazdiná.
Ak sa flektívny typ obmedzuje na jedno-dve slová, hovoríme o nepravidelnom
type. Takú flexiu majú napr. podstatné mená mat, pani, slovesá byt,
chcieť, vedieť, ísť. Za nepravidelné možno pokladať aj.slová, ktorých paradigma
je zmiešaná. Istý počet tvarov sa tvorí podľa jedného vzoru, iný počet tvarov
zasa podľa druhého vzoru. Napr. slovesá stáť, báť sa.
Typy flexie sú veľmi pevné jednotky vo výstavbe morfologickej roviny. Vo
vývine sa menia veľmi pomaly, hoci aj v súčasnom jazyku badať interferenciu
medzi jednotlivými typmi; pórov, vzájomné prechody medzi typmi substantiv
kosť a dlaň alebo medzi typmi slovies chytať a česať.
Dynamickosť morfológie
Jazyk ako sústava prvkov znakovej povahy, určených na dorozumievanie
v ľudskej spoločnosti, má všetky vlastnosti historickej kategórie, viazanej na
istú spoločnosť a na istý priestor. Každý jazyk má svoj vznik, prekonáva istý
vývin, stále sa mení. Hybné sily tohto vývinu sú jednak v ňom samom, jednak
mimo neho (najmä v prostredí, v ktorom existuje).
Morfologická stavba každého jazyka má ráz viac-menej uzavretého systému;
práve preto sú všetky pohyby na morfologickej rovine oveľa pomalšie ako
napríklad na lexikálnej rovine toho istého jazyka v tom istom časovom úseku.
Morfologická stavba jazyka je výsledkom dlhodobého pozvoľného vývinu,
v ktorom sa uplatnilo veľa tendencií, často protichodných. Napríklad oproti
silnej tendencii po stálosti presádzali sa rozličné tendencie po zmenách. Výsledkom
týchto rozporov a zrážok je dnešný diferencovaný, bohatý a vycibrený
morfologický systém spisovnej slovenčiny, ktorý však ani dnes nie je meravý.
Je v ňom pohyb, ale niet v ňom ani neporiadku, ani prevratnýoh zmien. Jeho
základy sú pevné a pohyb sa ukazuje skôr v kvantitatívnom využívaní jednotlivých
zložiek systému.
V základoch morfologického systému sú slovné druhy a morfologické kategórie.
V týchto základoch nebadať v súčasnej spisovnej slovenčine nijakú
zmenu: ani ústup, ani vznik nejakého slovného druhu alebo nejakej morfologickej
kategórie.
V súčasnom spisovnom jazyku nevzniká nijaký nový slovný druh, ale ani žiaden z existu -
júcich slovných druhov nie je na ústupe. Nové slová z domácich i cudzích fondov sa zaradujú
do systému slovných druhov bez zvyšku. Takisto sa zásadne nemenia ani morfologické
kategórie, ktorými sa vyznačujú jednotlivé slovné druhy. Napríklad aj prevzaté
slová sa zaradujú do morfologického systému bez zvyšku a tak ako predtým, v prechádza-
46