Slovenská akadémia vied - SAV

Niektorí autori využívajú tento typ prísudku na vystihnutie statickosti.
Ukazuje sa to v úryvku z novely D. Chrobáka Učenlivá Marta a starostlivá
Mária.
A potom príde jeseň.
Všetka práca je už skončená. Ľan otlčený, vytrepaný i vyčistený.'Zviazaný v štyroch
tučných viazaniciach suší sa teraz na pôjde. V každej viazanici sú dve kyty, v každej kyte
dvanásť povesien a v každom povesno dvanásť hrstí. Tak je pekne rozdelený. Len ho
priasť. Až sliny tečú.
Už sú i zemiaky vykopané. Už sú i zložené vo dvoch zápravách v pivnici. Každé osve —
drobné pre ošípané, veľké pre ludí.
Už je i kapusta zobratá. Už je i postrúhaná a natlačená s kôprom a rascou a kyslými
plánčatami do suda. Už i pena vystupuje spod dosiek, pritisnutých skalou.
Už m% i dve jarky zarezané, droby z nich pojedené, mäso zasolené a kože predané
židovi.
Už je i obilie vymlátené, už i drevo pod ústreším nachystané. Všetko je hotové. Len
už ísť ...
Zriedkavejšie sa v zloženom prísudku používa trpné príčastie nedokonavých
slovies.
„Ako pôjde za druhého, ked sme sobášení!" pýta sa so smiechom, ale tvár má bledú.
(KUKUčíN) — „No, vy ste obaja z jedného cesta pečení," hodila matka rukou . . .
(FIGULI)
V tomto spojení sa používajú aj iné sponové slovesá, ako bývat, zostať, zdať sa,
cítiť sa ...
Každý koreň, ktorým ku svetu prirastáme, býva preťatý, (KUKUčíN) — Öi nebude lepšie
mlčať, aby decko zostalo zabudnuté! (JESENSKý) — Jeho otázka i údiv ostali nepovšimnuté.
(UBBAN) — Roztrhané šaty sa mu vidia privysoko ocenené, (HEčKO) — No Drak nezdá
sa tým znepokojený, (OHBOBáK) — Od chvíle, ked sa zmrklo, cítila sa neodbytne priťahovaná
jedným určitým smerom, (OHBOBáK) — Zatvárila sa urazená, (BODENEK) — „Uvidím
naráno . . ." nechcel sa ukázať pohnutým Samko. (TAJOVSKý)
Výsledkový význam trpného príčastia činnostných slovies dá sa zistiť len zmyslom
širšieho kontextu. Možnosť použiť prezent pri dokonavých slovesách je vhodným kritériom
vo väčšine prípadov. Vyjadrenie ágensa deja inštrumentálom možno chápať ako
väzbu, v ktoroj sa roalizuje intencia slovesa.
Všetci sú prekvapení takou náhlou premenou, (KUKUčíN) — Zdalo sa mu, že je opustený
celým svetom, (JAšíK) — Súčasný spisovateľ je podmienený novou skutočnosťou a spolu
tým, čo v literatúre predchádzalo, (A. MATUšKA)
Osobitný typ zloženého prísudku predstavujú spojenia sponového slovesa
mat s príčastím dokonavých bezpredmetových slovies: mať požaté, mat zasiate,
mať upratané, mať zaoblačené, mat napršané, mat vyvetrané, mať napečené ...
Príčastie má aj v tomto type zloženého prísudku výsledkový význam.
Nech strelí Durina, ak má nabité, (VAJANSKý) — Zasiate už rnali gazdovia, aj cesty
vysušil jarný vietor, nuž sa veľa ludí zišlo na pohrebe, (ZGUBIšKA) — Moja mama vraj
sa narodila, ked jej mama mala zamiesené na chlieb ... (TAJOVSKý) — Cez sviatky
560