Slovenská akadémia vied - SAV

mantické. Autosémantické slovné druhy sú podstatné mená, prídavné mená,
číslovky, zámená, příslovky a slovesá. Synsémantické slovné druhy sú predložky,
spojky a častíce. Pri autosémantických slovách a slovných druhoch sa
pociťuje rozlíšenie lexikálneho a gramatického významu, kým pri synsémantických
slováoh tohto rozlíšenia niet, lebo synsémantické slová majú v podstate
len gramatický význam. Ten však vypĺňa ich celý obsah, takže napríklad
slovníkovým významom predložiek je v podstate ich gramatický význam.
Aj pri tomto základnom sémantickom delení slovných druhov sa ukazuje, že
existujú prechodné javy. Napríklad v rámci autosémantických slovných
druhov existujú skupiny slov, ktoré majú taký všeobecný význam, že už
nadobúdajú viac-menej pomocný charakter. Povedzme pomocné slovesá majú
obsah, ktorý sa čiastočne aj v slovenčine vyjadruje gramatickými morfémami.
Napríklad modálne slovesá majú podobný význam ako slovesná kategória
spôsobu. S tým súvisí aj osobitná syntaktická povaha pomocných slovies.
No aj na druhej strane tejto sémantickej hranice — v oblasti synsémantických
slovných druhov — sú prechodné javy. Tak napríklad isté skupiny častíc majú
viac-menej povahu jednotiek s lexikálnym významom. Ukazuje sa to napríklad
aj tým, že isté častice môžu mať hodnotu samostatnej výpovede, hooi gramatické
slová spravidla nie sú ani vetnými členmi, ani samostatnými vetami.
Podľa morfologických vlastností delia sa diferencované slovné druhy na
ohybné čiže flektívne a neohybné čiže neflektívne. Flektívne slovné druhy sú
podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená a slovesá, neflektívne sú
příslovky, predložky, spojky a častice.
Nedostatkom tohto morfologického kritéria je najmä to, že sa nekryje so žiadnym iným,
kritériom a že odtrhává lexikálne a syntakticky ohraničené slovné druhy. Napr. v rámci
zámen a čísloviek sa odtŕhajú od seba ohybné a neohybné jednotky.
Neohybné skupiny slov sa niekedy nazývajú spoločným termínom častice, partikuly.
Citoslovcia stoja mimo tohto morfologického triedenia, lebo ich neohybnosť
je iného druhu, ako je neohybnosť prísloviek a gramatických slovných druhov
(predložiek, spojok a častíc). Citoslovcia sú v pravom zmysle slova gramaticky
amorfné. Iba v sekundárnych syntaktických funkciách dostávajú gramatické
príznaky, pravda, z oblasti iných slovných druhov; napr. od slovies: nate =
2. os. pi.
Zo syntaktických vlastností prichádza do úvahy pri klasifikácii slovných
druhov schopnosť byť vetným členom. Podľa toho sa slovné druhy rozčleňujú
na autosyntagmatické a synsyntagmatické. Autosyntagmatické slovné druhy
sú podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, příslovky a slovesá.
Synsyntagmatické slovné druhy sú predložky, spojky a častice. Autosyntagmatické
slová teda majú úlohu vetného člena, ale synsyntagmatické slová úlohu
vetného člena nemajú.
31