Slovenská akadémia vied - SAV

kde len aký v svete hájik, horiöka. (J. KRáL) — Vari teraz pustí najľútejších vrahov,
akí kedy vtrhli pod jej hrdé temä? (PLáVKA) — Čo kedy najviac lákalo, sme utopili
v krvi. (HEčKO)
Vymedzovací význam
Vymedzovací význam dostávajú opytovacie zámená v rečníckych otázkach.
V kladných rečníckych otázkach nadobúdajú opytovacie zámená kto, čo .. .
kde ... záporný vymedzovací význam „nikto, nič ... nikde ...", ale v záporných
rečníckych otázkach zasa súhrnový vymedzovací význam „každý,
všetko ... všade ..." Opytovacie zámená tu nedávajú opačný význam vete,
ale naopak samy ho z vety dostávajú.
Kto to len kedy videl? (BEDNář) — Konečne, kde je napísané, že si nesmiem zavolať
aj vás, keď sa mi zachce, (ZGURIšKA) — Kde máte oči, človeče? (TATARKA) — Kde by
sa tu vzal? (BEDNář) — Odkedy Hugo písal po slovensky? (MARTáKOVá) — Kedyže
príde lepšia príležitosť? (PLáVKA) — Prečo jej doti majú hladovať, ked inde je prebytok.
(E. KRáE) — Začo som si zaslúžila, (MINáč) — Naiíože som sem chodil? (CHROBáK) —
Odkedy je richtár i nad rybami, ha? (RáZUS)
Vymedzovací význam opytovacích zámen býva zdôraznený vymedzovacími
zámenami iný, inakší, inde, inokedy, inak.
Iste sa aj tento človek vrátil z bojišťa. Vod kde inde by ho boli tak dokaličili? (ZúBEK)
Neurčité zámená
Neurčité zámená len všeobecne naznačujú osobu, vec, vlastnosť alebo
okolnosť. Predstavu o osobo, veci, vlastnosti, kvantite, okolnosti neurčujú
presne ani v kontexte. Hovoriaci sa vysloví neurčito preto, že niekoho, niečo
vecne nepozná, alebo sa chce vyjadriť len všeobecne, alebo mu nezáleží na
bližšom určení, pričom môže vyjadrovať i citový postoj.
Neurčité zámená sú zväčša odvodené morfémami od opytovacích zámen, a to
predponami nie-, da-, poda-, vôľa-, všeli-, málo-, zriedka-, sotva-, leda-, leci-,
hoci, alebo príponami '-si, -koľvek. Tieto morfémy vznikli zo samostatných
častíc alebo prísloviek. Neurčité zámená vznikli aj meravením viet s prísudkom
vedieť (znať), napr.: neviem čo, nevedno čo, bohvie čo, bohviečo, ktovie So, ktoviečo,
čert vie čo ... Okrem toho sa utvorili neurčité zámená skladaním opytovacích
a ukazovacích zámen, napr.: kto-ten, čo-to, aký-taký, kde-tu ... Neurčitý
odtienok majú takéto zámená vo frazeologizovaných súvetiach typu Ako je,
tak je, ale je pravda, (KALINčIAK); tam utvárajú neurčitý význam rovnoznačný
so zámenami typu akokoľvek. Neurčitý význam rovnoznačný so zámenami
zakončenými morfémou -koľvek majú aj spojenia slovka čo s opytovacími
zámenami,napr.: čokto (= läokóľvek), čo aký (= akýkoľvek), čo kde (= kde-
293