Slovenská akadémia vied - SAV

V absolútnom postavení:
Kapitán Labuda ich hnal dopredu: rýchlejšie, rýchlejšie, (MINáč) —Ďakujem za medokýš!
— Zbohom, vďačne! (BEDNáB) — Teda opatrne, (OáDBA)
Okolnostné příslovky spôsobu:
Desubstantívne: behom, bokom, cvalom, hlasom (zried.), hmaíkom, hurtom,
chvatom, kosom, krížom, krokom, mihom, pohhlasom, položartom, radom, razom,
stĺpom, stípkom, šepkom, šmahom, šupom, trapom (hovor.), úkosom, úhorom,
viečkom; nahlas, nachvat, nakopu, nakrlž, naopak, napoprieč, nasilu, naznak,
napoly, dohromady, dokopy, doslova, pobiede, podobrote, pohromade, pokope
popamäti, potme, spamäti, zdĺže (i zdlž, bás.), znenazdania, odoka, odrazu,
osamote, zbohom, spánombohom, zaradom, vosvet.
Ovce sklonili hlavy, zbili sa dokopy, (ONDBEJOV) — Hííí, tu mu začali vlasy dupkom
vstávať, (KALINčIAK) — Len tu i tu pozrie kosom naňho, (KUKUčíN) — Chvatom zhodil
bundu, (JESENSKý)
Deadjektívne a deadverbiálne (a analógie k nim): naboso, nadrobno, nahladko,
naholo, nahrubo, nahusto, nachytro, nakrátko, nakrivo, nalačno, narýchlo, naslepo,
nasucho; dookrúhla, doostra, dopodrobna, doprázdna, doprosta, dorovná,
doširoka, dotuha; zľahka, znenáhla, zostra, zoširoka, zrezka, zvesela, zvoľna;
sčerstva, skrátka, spriama, sprudka, sťažka, stuha; potichu, napochytro/napochytre,
naponáhh/naponáhle, naspamäť, naúchytky; nahlboko, navysoko (zried.),
doopravdy, dovedna, pospiatky, pozvoľna, povidne, potajme, pospolu, vovedne,
vovedno, vozvysok, zarovno, zhurta, zrazu; poľahky, poľakunky, pomaličky, potichučky;
po slovensky, po domácky; zažmuročky; nazdarboh.
Zazrel Jerguša, rozosmial sa naširoko, klobúk vyhodil do výšky v tuhej radosti
(ONDBEJOV) — Šimon ustupuje pospiatky, akoby ho ten pohľad odstrkoval, (OHBOBáK) —
V tú chvíľu zhurta zaklopal ktosi na dvere, (TIMBAVA) —Treba to skončiť prosto, po ľudsky.
(MINÁČ)
Deverbatívne (a analógie k nim): idúci, spievajúci, idúcky, neveriacky, bežiačky,
jediačky, kľačiačky, ležlačky, phziačky, sediačky, slepiačky, stojačky, utekačky;
kolenačky, hohkolenačky, hohlaktačky; bežky, čušky, čiapky, hupky,
mlčky, nenazdajky, plačky, úkradky, vezky; bosky, horeznačky, doluznačky, nevedomky,
pešky, podobrotky, pozhtky, spiatky, štvornožky, ukradomky, znenazdajky;
poležiačky, postojačky, posediačky, poslepiačky, pošepky, pošušky; kľačmo, ležmo,
odbočmo, obkročmo, rozkročmo, roznožmo, sedmo, sklzmo, skusmo, stojmo, šepmo,
vismo, znožmo, koňmo, křižmo, vozmo.
Prostredná sestra s matkou zbierala idúcky huby jesienky, (ETGULI) — Eva pozrola
ukradomky na mňa. (PODJAVOBINSKá) — Zahrozil som mu, ale len tak pošušky, päsťou.
(KALINčIAK) — Ked nechcú dať podobrotky, nech dajú pozlotky. (MINáč) — Sedliaci
vystreli trochu chrbty a postavili sa roznožmo, (ZúBEK)
Zrazeniny a amorfné příslovky: strmhlav, spakruky; peši, spolu, vedno, znezrady.
602