Slovenská akadémia vied - SAV

Aj základná účelová spojka aby sa používa na vyjadrenie priraďovacieho
vzťahu v tzv. nepravých účelových vetách. Ide tu o prosté zlučovanie alebo
o slabé odporovanie.
Chlapi odchádzali za robotou do cudziny, aby sa už nevrátili, (BáZUS) — Po prísahe
pustili ich do rodných chalúp, aby sa o niekoľko dní rozpŕehla radosť doliny na všetky
strany sveta, (ONDBEJOV)
Podobne aj vzťažné zámená v tzv. nepravých vzťažných vetách používame
na vyjadrovanie priraďovacieho vzťahu.
Iba že je zdravý, čo i im vinšu je, to vyrozumoli jasne, (TAJOVSKý) — Z komína rušňa
sa vyvalil hustý čierny dym, ktorý sa stlal nízko nad poľami. (MOBIC)
Spomínané heterogénne spojky sú viacfunkčné. V základnej funkcii nezávisia
od kontextu. Ich vedľajšia funkcia však z neho priamo vyplýva. Uvedené
príklady ukazujú okrem iného aj to, že hranice medzi parataktickými a hypotaktickými
spojkami sú plynulé a vo vývine jazyka priestupné. Preto môžu byť
jednotlivé prípady aj prechodné.
Triedenie spojok
A. Spojky sa rozdeľujú na parataktické a hypotaktické.
Parataktické spojky vyjadrujú, že členy syntagmy sú gramaticky rovnocenné,
t. j. v rámci syntagmy majú rovnakú hodnotu a navonok vystupujú ako
rovnaké časti jedného celku.
Korelovaný člen parataktickej spojky je totožný alebo aspoň synonymný so
základným spájacím prostriedkom, má teda hodnotu spojky, a preto nie je
vetným členom.
Parataktické spojky pôvodne mali len priraďovaciu funkciu.' Dnes však máme aj
také parataktioké spojky, ktoré majú podraďovaciu funkciu. Preto rozlišujeme pravú
parataxu a nepravú parataxu. Pri pravej parataxe je súlad medzi funkciou a vyjadrením,
kým pri nepravej parataxe tohto súladu niet.
Hypotaktické spojky vyjadrujú, že členy syntagmy nie sú gramaticky rovnocenné,
t. j. v rámci syntagmy nemajú rovnakú hodnotu a navonok vystupujú
ako nerovnaké časti jedného celku. Jeden člen syntagmy je závislý a druhý nezávislý,
pričom syntagmu ako celok navonok reprezentuje nezávislý čiže
základný člen syntagmy. Spojkou sa uvádza závislý člen syntagmy. Korelovaným
výrazom býva odkazovacie slovo, najčastejšie ukazovacie zámeno. Tieto
t-ové výrazy majú funkciu formálneho vetného člena.
Hypotaktické spojky pôvodne mali len podradovaciu funkciu. Dnes však máme aj
prípady, že hypotaktioká spojka má priradovaciu funkciu. Preto rozoznávame pravú
884