Slovenská akadémia vied - SAV

detskej reči z citosloviec čača a kaka (baka) vznikli prídavné mená čačaný,
kakaný (bákaný). — ,»Jaj, aký si Čačaný!" pokračovala dievčina a posmešne naň pozrela,
(čAJAK)
Prídavné mená z častíc
7i častice naozaj/ozaj je odvodené prídavné meno naozajstný (= skutočný,
pravý) a z častice neúrekom prídavné meno neúrečný (= hodný, veľký).
Auto sa vklínilo do zástupu a nezmenšovalo rýchlosť, išlo, revúc a fučiac ako naozajstná
obluda, (MINáč) — Cítim zase, že som človek, ozajstný človek, (KUKUčíN) —
Pred niekoľkými hodinami sa chválili Jakubíkovi, že úroda je neúrečná. (LAZáROVA)
Prídavné mená z prídavných mien
Patria sem:
1. prídavné mená vyjadrujúce kvantitatívnu modifikáciu alebo zdôraznenie
významu základného prídavného mena. (Ide o vyjadrovanie miery vlastnosti
pridávaním rozličných prípon, predpôn alebo obidvoch zároveň a pomocou
intenzitných spojení.)
Majú takýto všeobecný význam:
a) „v malej miere taký, ako vyjadruje základné prídavné meno", napr. sladkavý,
korkový, hyslavý, zelenavý, červenavý, červenkavý, beláskavý, žltavý,
(po)žltkavý, černavý, belavý, (po)belavý, sladkastý, (na)horkastý, zelenkastý,
sivkastý, červenastý, červenkastý, žltkastý, černastý, okrúklastý, mokrastý, kyslastý,
nakyslý, nasprostastý, prisprostastý, obkratný, obvyšný, ob&tarný, zánovný, postarší,
pomenší;
Potom im podráždil nosy nakyslý pach čerstvo zrezaného viniča, (HBčKO) — Hajdúch
sa obzrel po prítomných, ako na nich zapôsobila jeho múdrosť. Ale ten ľud bol prisprostastý,
nepochopil ju. (KUKUčíN) — Z kabíny od šoféra sťažka vyliezli dvaja postarší
chlapi, (MINáč) — Bol to človek vážny, pomenší, trochu menej pohyblivý, dosť
ufúľaný, no solídny ako agátový kolík, (HEčKO) — Ivan odcupkal vo svojej obkratnej
košieľke k otcovi, (šOLTéSOVá) — Jeden obvyšný s dlhým hrdlom ako bocian stál pri
vyslancovi Rajnovi, čo z Pešti prišiel, (TIMBAVA)
b) „vo veľkej miere taký, ako vyjadruje základné prídavné meno." Ide napospol
o eufemistické alebo dysfemistické odvodeniny od základných prídavných
mien na označenie vlastnosti, ktorá sa prijíma s citovým zaujatím, napr.:
slabučký, slabučičký, slabunký, slabulinký, tenulinký, bledučký, bledučičký,
bledunký, bledulinký, teplučký, novučký, nizučký, uzučký, mladučký/mladučký;
vysokánsky, veličizný, hrubizný, hrubičizný, hrubitánsky, okromitánsky, dlzavný,
hlbokánsky, hlbočizný, chudorlavý, šírošíry, číročistý, starodávny, čarokrásny,
nový-novučičký, plnučičký-plný, smutný-neveselý;
Nech ťa nádeje osudov nových /do sladunkých citov schytia! (SLáDKOVIč) — Oj, spi.
duša, mladušká, spi pekný, dlhý sen — /ked vskutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne
207