Slovenská akadémia vied - SAV

sa, krát-ia, hlás-ia, trón-ia, sedliač-ia, pytliač-ia, škriep-ia sa, biel-ia, nôt-ia
si, kŕm-ia, dlž-ia sa.
V staršom spisovnom jazyku sa používali tvary s uplatneným rytmickým krátením
ako základné: svieta, krúta, súďa ... V dnešnej norme spisovného jazyka sa však pociťujú
ako nárečové (stredoslovenské) alebo zastarané.
V staršom spisovnom jazyku sa zriedkavo používal aj tvar 3. os. pi. dadia od slovesa
dat najmä ako charakterizačný prvok v umeleckých prejavoch.
Dievky veta dadia na pekné reči. (TAJOVSKý)
Krátky variant prípony 3. os. pi. je v dnešnom spisovnom jazyku len po
spoluhláske j: roj-a, hoj-a sa, stroj-a sa, broj-a, zbroj-a, doj-a, hnoj-a ...
Záporné tvary indikatívu prézenta sa tvoria pri všetkých slovesách (okrem slovesa
byt) záporovou predponou ne-: nevidím, neberieš, nečeše sa, nechceme, nevieme, nesedia.
Sloveso môct má v prézentných tvaroch dublety. Popri neutrálnych spisovných
tvaroch 3. os. sg. môže, 1. os. pi. môžeme a 2. os. pi. môžete zriedkavo sa v literárnych
dielach používajú hovorové tvary 3. os. sg. muž, 1. os. pi. môžme a 2. os. pi. môžte.
Vy vždy chcete nejako prefiglovať nás, neučených ľudí, ale to tak nemôž, (MINáč) — őo
nám je zo strák na kole, keď nemôžme ich chytit, (JESENSKý)
Nepravidelné slovesá
l.byť
1. os. sg. som 1. os. pi. sme
2. os. sg. si 2. os. pi. ste
3. os. sg. je 3. os. pi. sú
Sloveso byť ako plnovýznamové má pre 3. os. sg. aj tvary jest, jesto. Používajú
sa najmä pod dôrazom. Podmet je v nominative.
Jest strašnejšia pomsta, ako je táto? (JEGE) — Nech teda vie, že už jest mladý gazda.
(KUKUčíN) — Ved tak áno, pán majster, ale neráčte zabúdať, jesto aj vyššia hodnota,
ako je majetok, (STODOLA)
Pre 3. os. pi. sa zriedkavo používajú aj tvary sa, jesú. Sú to nárečové prvky
používané dosiaľ v básnickej reči. Častejšie majú úlohu spony.
Oj, nie sa to tie ožiarené tváre, čo pod slobodou obchodili Baltu spenené vlny. (HVIEZDO­
SLAV) — Nebojte sa chlapci, ved sa to Slováci, (J. KRáE) — Jesú okolnosti, v ktorých
prospešné je i zákony viazať na osoby, (TLAč)
Tvar 1. os. pi. sme sa vyslovuje zrne alebo sme. V starostlivej výslovnosti dávame prednosť
výslovnosti so znělou spoluhláskou: zrne.
Sloveso byt ako pomocné-sponové sloveso i ako plnovýznamové má v záporných
tvaroch samostatnú záporovú morfému nie: nie som, nie si, nie je, nie sme,
nie ste, nie sú. Tá stojí spravidla pred slovesným tvarom. Ale najmä v úlohe
spony kladie sa morféma nie aj pred mennú časť zloženého prísudku. Toto
postavenie záporovej morfémy je prostriedkom hovorového štýlu.
471