Slovenská akadémia vied - SAV

niečo masti (múky, soli, radosti, hudby). Tieto kvantitatívne výrazy, homonymné
s neurčitými zámenami, sa sekundárne používajú aj na určenie počtu
jednotlivin (kusov), napr.: niečo ľudí, niečo robotníkov, voľačo detí, čosi žiakov,
Sosi cestujúcich. Majú ľudový a hovorový ráz.
K zlomkovým číslovkám nejestvujú paralelné neurčité číslovky. Neurčitá časť celku
a počtu sa vyjadruje opisom istá časí (čiastka), malá čast (čiastka), väčšia, menšia, hodná
čaši (čiastka). V matematike sa všeobecná zlomková hodnota označuje výrazom entina.
Skupinové číslovky
Skupinové číslovky sa vo funkcii základných čísloviek používajú pri pomnožných
podstatných menách a pri podstatných menách označujúcich veci
(osoby) jestvujúce v dvojiciach (pároch), i vo viazaných množstvách, ako
jedny šaty, troje nők, štvoro zápaliek. V takejto funkcii sú tvarovou obmenou
základných čísloviek, ktoré zastupujú. V ostatných prípadoch (pri iných podstatných
nienáoh) sú synonymné so základnými číslovkami, pričom k významu
počtu pristupuje zreteľ na súhrn (kolektív) vecí. Skupinové číslovky sa používajú
aj vtedy, ked sa má podať číselný súhrn radu skutočností rozličného rodu
a druhu. V takých prípadoch ich nemožno nahradiť základnými číslovkami.
Všeobecným zámenným korelátom skupinových čísloviek je zámeno koľko
ako pri základných číslovkách. (Aj to je dôkaz ich úzkeho zväzku so základnými
číslovkami.) Skupinové číslovky sa tvoria od základných čísloviek príponou
-oje: dvoje, obidvoje/oboje, troje, a príponou -oro: štvoro, pätoro, šestoro,
sedmoro, osmoro, devätoro, desatoro, storo, tisícoro atď. Skupinovou číslovkou
k základnej číslovke jeden je jej množný tvar jedni — jedny.
K základnej číslovke obidvaja/obaja — obidva/oba — obidve/obe je paralelná
skupinová číslovka obidvoje/oboje. Používa sa aj predmetne vo význame „jedno
i druhé", „toto i ono".
Ako vďačne dá, tak i vďačne prijíma, oboje v úprimnosti srdca, (šOLTESOVá) — Oddala
som mu i „centimeter", i „citrón", on si oboje uložil vedľa seba pod paplón. (ŠOLTESOVá)
číslovky dvoje, troje, štvoro atd. sa v staršej odbornej literatúre označovali ako hromadné
(Fraňo Mráz), „rozmanitosť v jednote vyslovujúce" (Ľ. Štúr) a v novšej odbornej
literatúre ako rozčleňovacie. Výskum ukázal, že konštatovanie, akoby tieto číslovky
vyjadrovali zároveň počet i druhovú rozmanitosť — neobstojí; termín rozčleňovacie
číslovky, motivovaný prípadmi, keď sa číslovkami dvoje, troje atď. a ieh předložkovými
výrazmi vo dvoje, vo troje, na dvoje, na troje atd. vyjadruje rozčlenenie celku i počtu
(Palicu rozlomil vo troje; Rozdeľte sa vo dvoje!), je úzky. Za najadekvátnejší pokladáme
termín skupinové číslovky (kolektíva), ktorý má oporu i v staršej odbornej literatúre.
Skupinová číslovka jedni — jedny sa vždy skloňuje spolu s určovaným podstatným
menom, ktoré je vždy v príslušnom páde. Naproti tomu dvoje, troje
sa alebo skloňujú (podľa vzoru pät), alebo ostávajú bez zmeny, neskloňujú sa
Číslovka štvoro a vyššie skupinové číslovky sa neskloňujú.
335