Slovenská akadémia vied - SAV

indikatíve prézenta iba pod dôrazom. Ináč je bežná v indikatíve préterita
a v kondicionálóén. Používa sa aj indikatív futúra.
V jeho hlase bolo badat únavu, (šVANTNER) — Iného človeka ako zemana ani vídat
nebolo, (KALINöIAK) — Vtedy bolo už cítiť chlad jesene, (JESENSKý) — Telkiza čosi
zašeptala, ale nebolo ju rozumieť, (FIGULI) — Takto by ťa nebolo počuť ani v treťom rade.
(úzus) — Po vyprati v teplej vode škvrnu ani nebude poznat, (úzus)
K týmto slovesám sa pridružuje aj sloveso dostať vo význame „kúpiť, zadovážiť
si za peniaze".
A keby bola aj mala, neboli by jej pomohli, lebo nádenníka v tie časy ťažko bolo
dostat, (URBAN)
K tejto konštrukcii patrí aj spojenie spony byt s vetnou příslovkou vidno,
ktorá je synonymná so slovesom vidieť.
Hanusa ani nebolo vidno medzi nimi. (HORáK)
Tieto spojenia spony byt s infinitívom plnovýznamových slovies (verba percipiendi)
majú modálny význam možnosti, ktorý sa niekedy vyslovuje aj explicitne, modálnou
příslovkou možno. Z porovnania s týmito explicitnými konštrukciami vysvitá, prečo
pri vyjadrovaní indikatívu prézenta chýba spona, resp. používa sa iba v dôrazovom
postavení. Tak máme paralelu možno: je možno = vidieť: je vidiet. Spojenia spony s infinitívom
slovies zmyslového vnímania možno chápať ako spojenia s elidovanou modálnou
příslovkou. Dnes sa však eliptickosť týchto spojení už spravidla nepociťuje a v dôsledku
toho je oslabený aj možnostný modálny význam celého spojenia.
Tvary slovesa byť sú teda iba sponou, a samy nemajú modálny význam, ako je to
v prípadoch typu bolo sa pohnúť, v ktorých modálne sloveso byt vzniklo absorbováním
významu elidovanej modálnej příslovky typu treba. Tak možno vysvetliť aj rozdiel pri
vyjadrovaní indikatívu prézenta: cítiť, resp. dorazové je cítiť (— možno cítiť, je možno
cítit), ale lenje sa pohnút (= treba sa pohnúť). Sponové sloveso sa realizuj© nulovým
tvarom s významom indikatívu prézenta len pri modálnych vetných příslovkách: bolo
treba, bude treba, treba (= indikatív prézenta). Iba pod dôrazom sa používa tvar spony
je: je treba, je cítit.
„Nuž čo im urobíme?" pýta sa richtár.
„Ísť k nim, kačky im odobrať a sprať všetko, to je treba, tol" vysvetľuje Áron.
(KUKUčíN)
Spona byt sa používa aj v infinitive, najmä v spojení s modálnymi slovesami,
alebo s fázovými slovesami.
Môže byť i chladno človeku zaránky. (FIGULI) — „Brat môj," povedal po malej prestávke,
„medzi nami má byť jasno . .." (VAJANSKý) — Začalo mi byt smutno, (ALEXY) —
Dobre bolo v Tichej doline. Dobre tam začalo byť. (BEDNář) — Hore háj, dolu háj, horo
hájom chodník; môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník, (EUD. PIESEň) — Metodika
postupu musí byt odrazom týchto zásad, (FIšERA)
Spona byť sa používa veľmi často. Oveľa zriedkavejšie sa používajú spony
bývat a bývavať.
Doma predsa bývalo jej pusto a neraz sa vyplakala, (TAJOVSKý) — Bolo by jej bývalo
ešte dobre, keby jej susedy boli dali pokoj, (KUKUčíN) — Bolo živo na dedine, ako bývava
373