Slovenská akadémia vied - SAV

celému radu vecí. Ked sa prídavné meno substantivizuje, zužuje svoj pôvodný význam
a konkretizuje ho: neoznačuje už príslušný príznak, lež istú konkrétnu vec, ktorú tento
príznak charakterizuje, napr. hlavný (= hlavný čašník), hradská, jarmočné.
2. Zo zvratného privlastňovacieho zámena svoj vzniklo významovým pomknutím
prídavné meno nesvoj, ktoré si zaohováva zámenné skloňovanie.
Používa sa vo význame „nemajúci svoj zvyčajný zdravý fyzický alebo duševný
stav", a to len ako menný prísudok a doplnok.
Významové i formálne predpoklady na uplatnenie kategórie stupňovania
prídavné meno nesvoj má, no jeho druhý a tretí stupeň má príležitostný a expresívny
ráz: nesvoj — „nesvojší — najnesvojší". Expresívny ráz má aj jeho
lexikálne stupňovanie: nesvoj — viac nesvoj — najviac nesvoj/nesvoj — menej
nesvoj — najmenej nesvoj.
Vo funkcii všeobecného atribútu (adjektívneho i adverbiálneho) sa používa
slovce zámenného pôvodu nanič: nanič robota; píše celkom nanič. Má význam
„nedobrý, nepoužitelný; nedobre, nepoužitelné".
Prídavné mená cudzí, vlastný, celý sú zas na prechode k zámenám. Ukazujú to antony -
mioké dvojice cudzí — svoj (= môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich); vlastný (= môj, tvoj,
jeho, jej, náš, váš, ich pri zdôraznení) — cudzí (= nie svoj) a paralelnosť slovca celý,
používaného ako určenie jednotliviny, so zámenom, všetok — všetci — všetky, používaného
ako určenie množiny.
3. Výsledok súťaženia alebo merania vecí podľa istej kvality sa vyjadruje
radovými číslovkami prvý, druhý ... posledný. Okrajové číslovky prvý a posledný
majú v takomto postavení význam najvyššieho stupňa príslušného
prídavného mena: prvý = majúci v najvyššej miere žiadanú (meranú) kvalitu,
posledný = majúci v najmenšej miere tú istú kvalitu alebo v najväčšej miere
protikladnú kvalitu. Takto prvý značí „najrýchlejší", „najobratnejší", „najsilnejší",
„najodvážnejší" atď. a posledný značí „naj neobratnej ši" (najmenej
obratný), „najslabší", „najbojazlivejší" atď.
Podobne sa používajú spojenia s niektorými inými radovými číslovkami,
napr. spojenie siedme nebo, byt v siedmom nebi s významom „prežívať najväčšie
šťastie".
V hovorovej reči radové číslovky v spojeniach siedmy vlak, poljedenásty
rýchlik stávajú sa sekundárnymi prídavnými menami a zastupujú vzťažnú
prívlastkovú vetu.
4. Sloveso má tri tvary, ktoré sú gramaticky i lexikálne na prechode k prídavnému
menu. Sú to činné príčastie prítomné, činné príčastie minulé a trpné
príčastie. Veľa činných príčastí prítomných a trpných príčastí sa adjektivizovalo,
prešlo k adjektívam, napr.: nemohúci, všemohúci, treskúci, vrúci, vynikajúci,
rozhodujúci, prešibaný, oddaný, učený, otvorený, viazaný, urazený, údený,
ctený, skazený, ustatý, podbitý, usmiaty.
Ale väčšina adjektivizovaných príčastí si zachováva stopy vidu základ-
231