Slovenská akadémia vied - SAV

na -o sú ináč významovo dostatočne rozlíšené: k neutrám patria názvy vecí
a mláďacie deminutíva (mesto, mláďátko), k maskulínam názvy osôb (hypokoristiká
a vlastné mená: ocko, Jano, Krasko). Rod augmentatív nie je pevný.
Prípona -a]-ä v strednom rode je rodovo slabá. Prípona -a je vyhradená ako
rodovo silná pre ženský rod, a to pre početnú a významovú prevahu substantiv
zakončených na -a v tomto rode. Rodová príslušnosť neutier na -aj-ä je však
dostatočne zrejmá z ich významu (sú to názvy mláďat).
Jestvovanie rodovo silných prípon v sústave menného rodu značí, že sa tu
uplatňuje snaha po rodovej výraznosti a jednoznačnosti základného pomenovacieho
tvaru.
Pôsobenie rodovo silných prípon sa prejavilo v slovenčine v minulosti napr. v expanzii
prípony -a na feminína s pôvodne nulovým zakončením: broskva, dratoa, húzva, kanva,
koruhva, mrkva, svokra, dcéra, matka. Zvratné sa uplatnil prinoíp rodovo silného zakončenia
v tom, že niektoré feminína so slabou rodovou charakteristikou prešli k maskulínam:
močiar, rumeň, srieň.
Zastúpenie rodovo silných prípon ustavične rastie, a to pri tvorení a preberaní
slov.
Odvodzovacie prípony, ktorými dnes tvoríme nové slová, sú zväčša rodovo
silno zakončené. Mužské prípony majú nulové zakončenie: -ík, -ok, -nik, -tel,
-ec, -áč, -ár, -iar, -in, -án, -ún a i. Ženské prípony sú zakončené na samohlásku
-a: -ica, -nica, -íčka, -yňa, -ka, -ňa atď. Odvodzovacie prípony pre neutrá sa
končia na -o, -e, -ie: -stvo, -isko, -dlo, -ko, -ište, -ce, -ie.
Odvodzovacích prípon so slabou rodovou charakteristikou je nepoměrné
menej. Napr. v mužskom rode prípony -ca, -ita, --istá. Súvislosť s mužským
rodom je pri nich zrejmá z ich životného významu. V ženskom rode sú to
prípony -ost (výrazný abstraktný význam ju pevne asociuje so ženským rodom),
-áreň, -en (tu pôsobia súvislosti s príponou -ňa), -ež (neproduktívna prípona).
Rodovo slabá odvodzovacia prípona -a]-ä v strednom rode je s ním asociovaná
pre svoj význam, ktorý zapadá do celkových významových tendencií tohto
rodu (rodová nevyhranenosť mláďat).
I keď je v odvodeninách zastúpenie rodovo silných prípon veľmi výrazné,
sú tu prípady kolísania pri odvodzovaní, napr.: -0/-a, -0/-ie, -okj-ka,
-ík]-ička, -ok]-a, -0]-ok, -ok]-ie. V súčasnom spisovnom jazyku jestvujú napr.
rodové dublety náplavjnáplava, priékor\priekora, prímesjprímesok, žiarjžiara;
gombík ]gombička, námrazokjnámraza, náručjnáruSie, príučka I príučok, úbočie]
úboč, vývesokjvýveska, zámokjzámka, zátylokjzátylie; so striedaním hlások i pasienokjpašienka.
Dublety sa vyskytujú i v prípadoch, kde sa už odvodenosť
nepociťuje: čabrakjSäbraka, manierjmaniera, moľ/moľa, poémjpoéma, tangens]
tangenta; pomnožné dvercejdvercia. K pomnožnému neutru prsia je mužský
singulatív prs.
V literatúre, najmä staršej, sa vyskytujú dubletné rodové tvary ako autorské
132